Tak a uplynul ďalší rok a náš klub opäť slávil výročie. A preto sme sa to rozhodli osláviť ako vždy na našich domácich Zámutovských skalách. Už som sa nevedel dočkať víkendu plného skvelých ľudí a zážitkov.

V piatok okolo štvrtej hodiny som sa pobral z Vranova smer Zámutovské skaly. Po zaparkovaní v Zámutove som sa vybral po modrej značke smerom hore. Asi v polovici kopca sa ozval hrom. Hovorím si, to nás obíde a budeme mať pekný víkend strávený na skalách. No čím som bol vyššie, nebo nad hlavou sa viac a viac zaťahovalo. Keď som sa konečne po dlhej a nekonečnej ceste dostal hore, krásna modrá obloha zmizla a nahradili ju čierne mraky sprevádzané bleskami a zosilňujúcim sa vetrom . Bol som tu prvý. Rýchlo som chcel založiť oheň a postaviť prístrešok pod previsom, aby som v prípade búrky nezmokol. Hodinku po mojom príchode začali dorážať ostatní “účastníci zájazdu“. To už nám krásne popŕchalo, ba až lialo. Vlado so skupinkou, ktorá došlo zo Zámutova krásne zmokla. Po asi dvojhodinovom daždi sa počasie umúdrilo a mohli sme si vychutnávať krásny večer pri ohníčku s pivkom v ruke a prípravou živánskej. Po výdatnej večeri sme sa uložili na spánok, veď zajtra nás čakalo lezenie. Noc bola pokojná. Jelenia ruja ešte nebola v plnom prúde, bolo ešte teplo. Ale sem tam sa nám nejaký ten jeleň ozval.

Ráno bolo krásne. Kávička, raňajky uprostred lesa pod skalami. Nič krajšie nepoznám. Začali prichádzať ďalší účastníci, ktorí sa nemohli dostaviť v piatok. Dorazil aj gulášmajster Pajky a začalo sa s prípravou na guláš, cibuľa, mäsko, zemiačiky. Partia túžiaca po dotyku so skalou sa vybrala liezť a zdolať nejaké tie cesty, veď sme predsa horolezci. Okolo tretej za z ničoho nič spustila prehánka, ktorá nás vyhnala naspäť do táboriska. Bol to osud. Guláš bol hotový. Vytiahli sme ešusy a pustili sme sa do gulášu. Bol vynikajúci ako každý rok. Po riadne sýtom obede sme ešte na chvíľočku vybehli na skaly zdolať posledné cesty, kým sa začne stmievať. Po lezení sme sa zišli všetci pri ohníčku. Niektorí mali ešte iné povinnosti, tak sa pobrali domov. Tí čo sme ostali sme si po opekali klobásky, špekáčiky a iné lakocinky. Večer pokračoval v príjemnej atmosfére s gitarou a kopou pesničiek až do neskorej noci, kedy sme sa poslední vytrvalci rozhodli zaľahnúť do spacákov a zobudiť do krásnej slnečnej nedele.

Nedeľné ráno bolo identické. Kávička, raňajky a pomaličky sme sa prebúdzali po skvele strávenom víkende pod skalami v kruhu dobrej partie. Ani sa nám z pod skál nechcelo vracať do mestského ruchu. Ale čo narobíme. Pomaličky sme pobalili, upratali a vydali sme sa späť domov.

Týmto by som chcel poďakovať všetkým za skvele strávený víkend plný zážitkov a príjemných chvíľ.

Menovať účastníkov zájazdu nebudem aby som na niekoho nezabudol, bola nás tam fúra a verím, že o rok si túto skvelú akciu opäť zopakujeme v takomto hojnom počte, keď nie väčšom…

                                                                                                                                                                      Jančo

[nggallery id=91]