Hrebeňovka Čergov 5.-7.7.2013

Hrebeňovka Čergov 5.-7.7.2013

Blížil sa víkend a trebalo sa rozhodnúť, čo s ním. Šuter, Gabo a Janko sa rozhodli, že pôjdu na Turne a Ďuro H. a Ďuro K. sa pobrali na hrebeňovku, cez pohorie Čergov. Keďže predseda si dal podlepiť lezky, tak nemal  v čom liezť a aby sa netrhala partia, tak neutrálny podpredseda vyhovel predsedovy a šiel s ním. Bolo rozhodnuté. Jedna partia na Turne a druhá partia na Čergov.

Tak ja (Ďuro K.) a Ďuro H. sme sa pobrali piatok poobede na vlak do Prešova a z Prešova do Sabinova. Počasie na ceste do cieľa sa začalo kaziť, prišla búrka a dosť silná, z Ďurom H. sme za dažďa vystupovali z vlaku a rozmýšľali, čo ďalej, neústale pršalo a my v pršiplášťoch sme čakali na autobus do Kamenice, kde začínala naša túra. Asi o pol ôsmej sme dorazili do Kamenice, počas toho už prestalo pršať, počasie sa umúdrilo a my sme sa pobrali hore dedinou. Ďuro H. mi povedal, že tu býva jeho spolužiak a nabereme u neho vodu. Keďže jeho spolužiak nebol doma, otvorila nám jeho veľmi prijemná mama a hneď nás pozvala dnu, bola príjemné prekvapená, lebo takú večernú prepadovú návštevu vôbec nečakala. Hneď sa nás pýtala, čim nás pohostí, tak dávame teplý čajík a popri tom sa nám ušlo jedno a ešte jedno poldecko kvalitnej slivočky na zahriatie. Na cestu nás vybalila ešte chutnou domácou paštékou. Po kratkom občerstvení sa poberáme niekam za dedinu, nájsť si nejaké miesto, kde budeme spať. Vonku je už tma a my stále kráčame vyššie a vyššie a nijaký flek sa nám neponúka na spanie. Tak ideme ďalej asi o pol dvanástej prichádzame na rázcestie, kde už vedie aj naša turistická značka a tam sa rozhliadame s čelovkami po nejakom mieste na bivak. Zazrel som dosť dobré miesto, kde sme sa  bez váhania zložili, najedli a pobrali spať. Asi po hodine nás ruší nejaké auto, ale dlho to netrvalo a šlo preč. Zaspávame, nad ránom sa budím na kvapky dažďa,  budím aj Ďura H., že prší. On reaguje asi až na tretie upozornenie. Rýchly výskok, berieme celtu a staviame si prístrešok, dlho netrvalo a boli sme pod nim, v suchu a spíme ďalej. Ráno nás prebúdzajú teplé lúče slnka, pri ktorých sa naraňajkujeme, pobalíme a vyrážame na hrebeň, dosť krutým kopcom, ale zvládame to statočne. Prichádzame k chate pod Minčolom, kde Duro H. vraví, že tu je studnička, tak dopĺňame vodu. Na chate sú nejakí ľudia, pozdravili sme sa a šli k studničke na vodu, kde nachádzame zakopaný aj súdok piva, z ktorého sme mali povolené načapovať si pivko, tak dávame si po jednom, poďakujeme sa a ideme ďalej, za pár minút sme na hrebeni a vrchole Minčola, kde si dávame pár fotiek a malú prestávku. Krmíme sa čučoriedkami, ktorých tam bolo hojne. Počasie nám zatiaľ praje, tak sa poberáme ďalej na sedlo Priehyba cca asi 2,5 hodiny. Stretávame Poliakov, ktorí sa nás pýtali, kde je po blízku nejaká studnička, tak im ukazujeme na mape. Lúčime sa s nimi a pokračujeme ďalej. Asi okolo obeda prichádzame na sedlo, kde si varíme obed, kolienka s karičkou, hladný sme boli ako vlci, tak ostali po nás iba prázdne ešusi. Tam sa spájame telefonicky aj Viťom a Peťom, ktorí vyrazali o deň skôr a zisťujeme ich polohu. Boli na chate Čergov, kde nás mali čakať, ale bolo im už dlho, tak sa pomaly pobrali aj oni ďalej, s tým, že ich dobehneme, keďže sme mali dosť rýchle tempo. Po ceste sme našli aj červeňaky, boli nádherné a veľké, tak sme si zobrali asi tri, že večer budeme variť polievku. Prechádzame cez vrchol Čergov a neďaleko je Chata Čergov, na ktorej nás obsluhuje príjemná slečna,  dávame po jednom pivku, krátky oddych kúpa turistickej známky a ideme ďalej. Sme mierne unavení pobolievajú nas aj nohy, ale nevzdávame to, počas prechodu sa nám otvárajú nádherné výhľady na krajinu a pohorie Čergova. Poberáme sa ďalej smer Lysá a horska chata Encian začalo sa už pomaly stmievať. Nakoniec sme dorazili k chate, kde nás už čakali Viktor a Peťo, dávame si po malom pive a jednom poldecku lesného koňaku (borovička). Konečne sme spolu. Volíme alternatívu, kde budeme spať, ale padli ešte návrhy, že ideme smerom dole na Diernicu a niekde sa zložíme. Ako sme išli a išli po doline, brehy lesa boli strmé, nebolo sa kde zložiť, tak sme zišli až do Drienice a rozmýšľali, čo teraz, kde budeme spať. Autobusové zastávky boli malé a špinavé, tak sme hľadali ďalej nejaké miesto na spanie. Nakoniec sme zašli do nejakej uličky, kde na konci bol sad. Bolo to oplotené, ale riskli sme to. Keď sme sa zložili, zistili sme, že ležíme neďaleko mraveniska červených vojakov. Dlho sme sa tam nezdržali a pobrali sa nájsť niečo nové. Nakoniec sme došli na koniec dediny a po jednej aj druhej strane boli už iba polia a lúky. Bolo už okolo polnoci a dochádzali nám už sily, tak nakoniec sme sa rozhodli, že budeme spať kde príde a to neďaleko od cesty pri potoku a pol metrovej pokrive. Už nám to bolo jedeno. Netrvalo dlho a ležali sme v pokrive a teplých spacákoch. Ráno nás opäť prebudilo teplé slniečko a pohľady  ľudí z áut. Nedeľa oni do kostola a my v pokrive. Tak a tu sa končí aj naše tulákovanie po Čergove, smer Sabinov vlak, kde nás ešte čakal Ďuriho kamarát, ktorý nám priniesol tepšu koláčov, za ktoré mu vrúcne ďakujeme. Cesta domov a koniec víkendu, sme doma. Opäť krutá realita Vranov nad Topľou.

Duro K.

[nggallery id=28]

 

Comments are closed.