Ako už býva zvykom pre Slaňák je THT jednou z pevných akcií na ktoré sa pripravuje veľa členov. Ani tento rok nebol výnimkou, a mnoho z nás sa už tešilo na super týždeň, ktorý sme strávili na Chate pri Zelenom plese.

Ja a Maťo P. prichádzame na chatu okolo ôsmej večer. Tam nás čakal Filip, ktorý už tradične začína THT v nedeľu. Fajna teplá sprcha bola po výživnom výstupe zaslúženou odmenou. Predsa len 20kg batoh nenosím na chrbte každý deň.  Nasledovala večera, zoznámenie sa s novými ľuďmi a veľké lezecké plány na nasledujúci deň.

9.8. Utorok

Raňajky asi 7.15h, čakajú nás švédske stoly a z okna vidíme, že počasie na lezenie nebude veľmi priaznivé. Čo s načatým dňom? Padlo rozhodnutie, prejdeme sa ku Skalnatému plesu. Nie veľmi príjemné stúpania, ale aspoň pekné výhľady. Cestou hore chlapci nasadzujú poriadne tempo a čochvíľa sme na Veľkej Svišťovke, kde sa kocháme ďalšími príjemnými výhľadmi. Pokračujeme nadol a cestou stretávame skupinky turistov, ktorých postupne chrlila lanovka. Pri plese sa chlapi tešia na fajne pivko no bohužiaľ, zlatý bažant neočaril nikoho. Tak len kavej a radler. Chladný vietor nás rýchlo vyhnal preč. Cesta späť bola príjemná, ale viedla nás do poriadnej hmly, ktorá zaliala celú dolinu Zeleného plesa. Po návrate dávame obed a večer sa vítame s ďalšou posádkou Slaňákov. (Íllešovci a Kachmanovci).

10.8. Streda

5.10h zvoní budík, z okna parádny výhľad na slnkom zaliate pleso. Áno takto sme si predstavovali tento deň. Rýchle a skoré raňajky a mňa berie Filip na Jahňací štít (samozrejme lezecky – cesta Stredom steny). Pri nástupe sa počasie láme, slnko sa stráca a s ním aj naše nadšenie z počasia. Pod stenou na seba hádžeme vrstvy oblečenia a rýchlo (ehm ak sa dá hodina strávená mojim šikovným naväzovaním sa na lano nazvať rýchla) sa púšťame do lezenia.  Prvá dĺžka za V bola kvôli chladu trošku trápenie, skrehnuté prsty, hmla a prvých 20m prvej dĺžky a biedneho zakladania. (to mňa ale na druhom konci lana až tak netrápilo). Wuhuuu je to tu, môj prvý kontakt s Tatranskou žulou. S prvým tradičným lezením prichádzajú aj prvé „problémy“. Prečo som sa ja sprostá neopýtala, jak mam vybrať tote srandy z dier? Po 10 minútach bojovania s čokom, ktorý držal jak sviňa, pokračujem a úspešne doliezam prvú dĺžku. Druhá prijemná dĺžka za IV/V bola už bez problémov. Na konci tretej (III) dĺžky som šťastná, že svieti slnko, pretože posledných 100m na vrchol po mokrých trávach by bol fakt boj. Na vrchole balíme vercajk, nacvakali sme asi milión fotiek, a šup zostup po turistickej ceste. Kráčame a mne zvoní telefón, Maťo I. nám máva z Kozieho štítu, kde si s Barborou vychutnávali slnečné lúče. Navzájom sme sa odfotili a pokračujeme každý po svojom. Pri Červenom plese sa schádzame s Maťom K. ktorý bol s deťmi taktiež na Jahňacom štíte. Tie to vo veku 6 a 10 rokov dávali bravúrne. Po obede sa postupne schádzame, až na Maťa P. a Joža, ktorí sa zhodli na tom, že Baranie rohy sú málo. Takže sa rozhodli prejsť niekoľko dolín až na Sliezsky dom a späť. Šaľeňaci……..

11.8. Štvrtok

Predpovede sú zas negatívne a na poludnie hlásia všetky meteo stanice búrky. Kvôli tomu berú rodičia svoje deti na Balvan niekoľko sto metrov za chatu. A my ostatní sa pridávame k nim. Filip nahodil laná a pomaly sme sa poschádzali pri peknej cvičnej skalke. Slaňáci, Rozlomiťáci a kopec ďalších ľudí. Posedávame na skalke, zbierame čučoriedky a pozorujeme oblohu. Rest day ako sa patrí. Magy nám ukázal ako sa kedysi liezlo bez sedákov a iných vymožeností moderného sveta. Niektorí si vyskúšali zaujímavé bouldre. Iný zas podojili expresky na niečom do čoho bolo ťažké čo i len nastúpiť (klasifikáciu neviem). Čas beží a my prestávame veriť predpovediam keď sa v obedňajších hodinách začína ukazovať slnko. Dážď nás vyhnal do chaty spolu zo škvŕkaním v žalúdku, až okolo 14-tej. Na chate dávam dokonalú fazuľovú polievku a deti dostali za odmenu obrovskú parenú buchtu. V podvečer sa stretávame  na prvej metodickej prednáške. O pár hodín neskôr sme sa usadili do jedálne na prednášku Igora Kollera a ten nám zas odprezentoval svoje najväčšie lezecké dobrodružstvá. Po prednáške klasicky stretko dole v bare.

12.8. Piatok

Pri raňajkách sa teším, že si opäť zaleziem. Filip a Honza ma berú na Žeruchove veže kde vybrali cestu cez Knihu. Počasie priam idylické, konečne cítim, že je leto. Pod stenou malý snack, rozdelenie materiálu a hurá liezť. Príjemné lezenie v teplom počasí. Príjemné ľahké lezenie, asi preto je to taká obľúbená cesta. Na vrchole sa dlho nezdržíme a zlaňujeme dole. Maťo I. s Barborou sa prešli na Jahňací štít. Tam sa stretli s našim predsedom, ktorý začal THT až dnes. Dnes sa väčšina členov rozhodla odísť, tak na chate ostávame len traja Slaňáci. Večer znova zaujímavé prednášky.

13.8. Sobota

Svieti slnko a my nažhavení balíme laná, železo, desiatu, prilby…..no šicko. Rýchle raňajky a výstup na Kozie kôpky. Plán by bol, lenže ako už býva zvykom na horách sa človek nemôže na nič spoľahnúť. Hlavne na počasie. Pri Červenom plese nás zastavila stena hmly. Čakáme, snáď sa to rozplynie. Nič. Ani po 15-tich minútach čakania sa počasie nezlepšilo a hmla bola ešte hustejšia. Hľadať cestu v hmle sa chlapcom nechcelo tak otáčame späť na chatu. Netrvalo dlho a spustil sa parádny lejak. Dnes to na lezenie fakt nebolo. Na chate je aj tak čo robiť. V poobedňajších hodinách sme sa boli pozrieť na súťaže, ktoré pripravili Singing Rock a Tendon. V zhybovaní som predviedla parádny výkon, noooo ½ zhybu sa bohužiaľ nemohlo započítať. (To bolo isto tým gulášom). Na druhú stranu v stáčaní lana Slaňák exceloval. Náš Ďuro prišiel zo super taktikou a prebojoval sa na prvé miesto. Druhá bola Nika zo Slávie a ja som skončila tesne za nimi. Po súťažiach vyhodnotenie Boulderblastu, ocenenia, prednášky a jamesácka večera. Samozrejme všetci presun do baru kde sa o zábavu postaral Pišta, ktorý dal svojej gitare a prstom riadne zabrať. Rozlúčka s celým týždňom tak ako sa patrí.

14.8. nedeľa

Pomaly balíme, stretávame sa na raňajkách a čakáme na spoločnú fotku. Aj keď  bola tohtoročná účasť, pravdepodobne kvôli počasiu, slabšia. Môžem povedať, že máme za sebou zas jeden podarený týždeň. Plní emócií a nazbieraných zážitkov sa vraciame späť domov.

Dúfam, že sa vidíme opäť o rok.

Ďakujem

Soňa 

[nggallery id = 119]