Opäť je tu jún. Opäť cestujeme na klubový výjazd. Ale už vo vlastnom. Vzali sme nášho pohrebáka na dlhšiu testovaciu jazdu. Doviezol nás tam aj späť živých a zdravých, aj keď je zvyknutý na iné, ale nie o tom som chcel.

Každým rokom nároky na miesto, kde sa výjazd bude konať, rástú. Tento rok sme preto zvolili kemp Slnečné Skaly. Kempové zázemie a skaly pár minút od stanu. Sen. Kopec stromov, aby sme skryli seba, deti, stany, autá, laptopy(hej aj sme robiť museli podaktorí). Toitoiky, elektrina, sprcha (aj v potoku). Proste mali sme všetko čo sme potrebovali. Klamem. Po čapované sme museli chodiť ďaleko. Veľa malých plus a jedno veľké minus 😀 Ale poďme už na priebeh samotných dní. 

Bako

Príjazd už v stredu večer. Tam sme stihli len pizzu a pivo vyžrac.

Štvrtok bol u mňa pracovný, aj keď toho veľa na robote nebolo, ale trebalo svietiť na zeleno. Poobede sa na nás valila celkom slušná búrka. Rozhodli sme sa pre bajky. Z kempu sme vyrazili smer Porúbka. Po hlavnej ceste. Neviem, ktorého indžimíra napadlo tadiaľto nakresliť cyklochodník. Hlavný ťah zo Žiliny na juh. Milion aút, jazdiacich horšie ako u nás. To som fakt nečakal. Bleh. Konečne sme zabočili na Lietavskú Svinnú. Ďalej do krátkych, ale zato výživných stúpaní na Zbyňov. Parádnym singletrackom do Rajeckých Teplíc, kde sme poobdivovali kúpeľný park aj architektúru. Odtiaľ už rýchlo bočnými cestičkami až do kempu.

https://www.strava.com/activities/7319205324

Piatok

Dneska znova práca. O pol druhej som to nevydržal a šli sme s Aďou poliezť. Vybrali sme sektor Porubské steny. Na rozlez nejake ľahšie cesty. Pokec (V-), Volanie Divočiny (IV+), ktorej začiatočný bouldrík určite nebol za 4+ :D, Magická cesta (IV) a nakoniec Porubský komín (IV), miestami lezenie v komíne bez výraznejších chytov a stupov. Som sa miestami musel aj presviedčať, aby som jednotlivé kroky urobil. Pokračovali sme ďalej, Cesta do praveku (V+) a SNP (VI-).V sprievodcovi to vyzerá, že cesta má spoločný začiatok s Dildo (VII-), ale na mieste to vyzeralo tak, že tam navŕtali začiatok priamo pre SNP, tak neviem. každopádne cez ten navrtaný nový začiatok je to oveľa krajšie. Nástupový bouldrík bez lepších stupov, ale po dobrých madielkach. Nakoniec ma Aďa nahecovala aj do spomenutého Dilda. Začal som to cez ten nástupový bouldrik v SNP, keďže sa mi nechcelo veriť že v ceste za VII- ma byť ľahší nástup, ale cesta naozaj vedie napravo od pukliny, alebo možno aj ňe. Možno správca skál bude vedieť. Tak som sa teda prehupol cez prvé tri borháky a až teraz začína naozajstné lezenie. Síce ho tam nie je veľa, ale je tam. Ďalšie 3 borháky riadne potrápili. Nemohol som nájsť decentné stupy a v kroku, v ktorom som odsadol som nedokázal najsť pre mňa kľúčovú fajnovú lištu. Aďa toto miesto prebujačila inak tak som bol troška mimo. Za týmto krokom bol oddych v podobe parádneho bočáku. Z neho išiel náčah do nie až tak dobrého spoďáku. Teda bol by dobrý, keby bolo kde stúpať. Nohy len tak na verimboha na nejakej naklonenej plôške, ktorá vyzerala riadne vyšmýkane. Z tohto setup-u som nejakym spôsobom našiel mega madlo a zvyšok bolo už len treba doliezť. Nebyť taky dlhý tak tam bojujem ešte teraz. Chúďa Aďa tam nahmatala jakúsi milimetrovú lištu a z nej to šupla do madla. Nerozumiem doteraz čo tam držala.

Sobota

Ja, Moňa, Aďa a Filip sme šli pozrieť sektor Cigánka. Vyzeralo, že to je pekná vežička. Aj bola, ale nebolo sa v okolí veľmi kde rozliezť. Tak sme sa stiahli späť do sektora Hrádok. Tam bol prijemný chládok. Teda aspoň na zemi. Tu sme poliezli: Dámska päťka (IV+), Pánsky kút (V) a Ferov pilier (V+). Filip si dal ešte Sen Mladych Chlapcov (V), nám sa už nechcelo, lebo bol strašný hic. Cestou dole sme ešte pozreli do sektora Horné Slnečné skaly. Ľahké dlhé cesty. Dali sme Komín (IV+). Po týchto cestách už sme boli riadne vysmädnutí a hladní. Po doplazení sa do kempu sme si to rovno namierili do pizzerky Brod, ktorá bola zavretá. Možno aj dobre. nakoniec nam gúgl poradil BBQ Bar na začiatku Porúbky. Skvelý španielsky fastfood plus paradňe pivo. Ale bacha pri presúvaní sa pešo alebo na bajku po Porúbke. Nie všade je chodník a niektorí vodiči zabudajú, že jazdia v obci.

Po tomto fajnovom obedíku som si ešte buchol 50 km na bajku, ale už sám.

https://www.strava.com/activities/7330772154

Nedeľa

S Aďou sme mali rest v Dilde, tak sme sa tam za Monikinej podpory vrátili. Rozlez v SNP (VI-) nebol uplne ideálny. Vo štvrtok to šlo ľahšie. Prvá išla znova Aďa, ale po rozleze nebola v najväčšej pohode a tak ju cesta nepustila ani tentokrát. Ja som tentoraz vypustil bouldrik z SNP a šiel som podľa nákresu ľahkým nástupom. V kľúčovom kroku som už lištu našiel okamžite a aj následnym zlým spoďákom som už prebehol celkom rýchlo do madlového bezpečia. Za mňa asi najkrajšia cesta za celý výjazd. Miestami som mal pocit, že leziem na preglejke, pretože som podobné kroky robil len vo vnútri. Ale to bude asi aj tým, že toto bola moja tretia cesta v tejto obtiažnosti 😀

Po tomto úspechoneúspechu sme sa pobrali do kempu, zbalili a pobrali domov.

Lukáš

16.6.2022 Easy Štvrtok Okolo Rajca
Po úspešnom zabývaní sa sme sa rozhodli štvrtok s Bakom a Moňou vyskúšať okolie a popozerať sa, kde to vlastne kempujeme. Rozhodnutie padlo na okruh okolo skál smerom na Porúbku a Lietavskú Svinnú s tým, že si pôjdeme pozrieť Rajecké Teplice, vypijeme fajné pivečko a možno niečo zahryzneme, ak bude čo. Začiatok trasy po hlavnej ceste preveril základný slovenský cestno-cyklistický moral, nakoľko sme mali pocit, že ideme po dialnici a nie po obyčajnej okresnej ceste. Len pokus prejsť na druhú stranu za Porúbkou nám trval niekoľko minút, nič moc, ntha, šoféri nás asi ani nevideli v tej rýchlosti, ale ta čo už. Cesta na Lietavskú Svinnú popri rieke Svinianka so šviňopsami, no proste idylka, tá už bola kľudnejšia a scénickejšia. Popri neďalekom hrade sa už pomaly dvíhal terén až sme na konci dediny odbočili do poľa resp. na lúku. Začiatok po pekne jemne naklonenej zvážnicoidnej ceste sa časom premenil na vcelku strmú marhu s voľnými kameňmi. Miestami tipujem aj okolo 20% sklon, aj keď ťažko povedať, proste šlo sa riadne do kopca, aj tlačenkou štýlom hike the bike. Na konci stúpania iba odpľuť, utrieť pot a hybaj na parádny zjazdík. Odmena ako sa patrí, po fajnovej štrkovej ceste miestami občas nejaký kameň a púúúšťaš čo to ide. Potom cez Zbyňov sme sa napojili na taký krásny prírodný cyklo chodníček v lese popri Rajčanke, skôr by som povedal nad Rajčankou, viď foto. Proste paráda, také by to malo byť všade. Ideálne. V Rajeckých Tepliciach povinná jazda cez kúpele, poochkali a pokukali na všetky zaujímavosti čo tam sú. Sadli sme si na pivo a po pohľade na SHMU radar sme rýchlo aj usúdili, že je čas na útek. Ani sme nestihli čašníčke povedať dovi a už sme boli na ceste. A dobre sme urobili. Akurát čo sme došli naspäť, sadli do krčmy na pivo, skoro okamžite začalo pršať a pršalo vcelku kvalitne a dlho. Dóbre tak.

17.6.2022 Piatok – Kunerad taky rád

Po prezabávanej noci som po práci riešil, že čo s voľným časom. Nalomil som Peťa B. prezývaného aj Sensei, že hybajme na bajk. Kedže to už píšem pár mesiacov po akcii presne si nespomínam, kto spravil trasu, či Bako alebo Peťo alebo ja? Ja nevjém uš. Tak či tak, poučení a múdrejší z predošlého dňa, sme už obozretne využili peknú poľnú cestičku, ktorá sa tiahla popri spomínanej rušnej ceste a koľajniciach až do dedinky Poluvsie, odtiaľ asfaltkou na Stránske a na Kunerad. V tých teplotách, nad 30 stupňou veľmi dobre padlo zmiznúť do lesa, kde bolo miestami až príjemne chladno. Z Kuneradu sa tiahne hore do hory do lesa krásna asfaltová zvážnica, vhodná aj na cestné bajky, no my sme šli MTB, reku, že pôjdeme vyskúšať miestne traily. Na mape sme totižto našli, že by tam nejaké mali byť. Tak hybaj hore. Cestou sa naskytli ako sa hovorí, dych vyrážajúce výhľady na okolité Fatry a kadečo iné. Došli sme na koniec asfaltky a pomocou starých indiánskych a šamanských praktík sme nejako našli, že kadiaľ vlastne ďalej. Cestička na trail bola vcelku zarastená, skoro sme ju nenašli. Vošli sme do lesa a objavili staručký neuprataný trail, ktorý bol spravený strmo dole s parádnymi switchbackami = 180 stupňovými mini obracačkami a občas nejaké konáre, popadané stromy, kamene a pod. Nuž už když jsme tady, tak to sjedem. No bola to podívaná, prejdeš pár metrov, zastaneš v strmine, zosadneš z bajku, prehodiš ho naspäť na chodník a nejako ideš modliac sa ďalej. Tak sme ju nejako takto prešli a zišli až dolu v doline. S Peťom by to nebola bajkovačka keby sme nenosili teda neprenášali alebo netlačili niekde bajky, a tak som sa pár minút neskôr pristihol po zjazde v tom ako tlačím hore bajk rovno do strminy kopca po nejakom asi turistickom chodníčku. Teraz si spomínam, že som tú trasu asi neplánoval ja 😃. Keď sme konečne vyšľapali hore, zožral som nejaký perník a hybaj ďalej po hrebeni. Ďalší cieľ programu bol trafiť trail Rumburak na konci hrebeňa nad Kuneradom, no ani za toho svatého sme nevedeli trafiť na cestičku k nemu a tak sme pokračovali po hrebeni ďalej. Na konci cesty sme našli trail, no nie ten čo sme hľadali, ale zato oveľa horší, strmší a vhodný iba pre šialencov, bláznov a iných vajčákov. Ten trail bol taký, ako Peťo dobre poznamenal, že by ho nešiel ani peši. Proste paráda. Len nie pre nás. Potom už nasledoval len nekonečný zjazd dolu po parádnych aj menej parádnych zvážniciach až do dediny a naspäť do kempu na pivo a ďalší prehírený večer pred nami. Nakúpené, porobené, hotovo. Nejaké číselká na záver, koho by to zaujimalo. Prešli sme nejakých 43km s prevýšením 1223m.

18.6.2022 Sobota – Honba za singláčmi

Celý deň som hľadal stratené ja a rozmýšľal čo so životom, bolo dosť teplo a nechcelo sa mi absolútne nič, no večer mi nedalo. Keďže som tam dotrepal ten bajk, na lezenie som sa vôbec necítil tak reku idem aspoň čosi večer vybehnem, aj tak bude v lese určite lepšia teplota. Bako bol na skalách a Sensei, kdesi na pive s deťmi tiež, tak som sa vybral solo popozerať miestne singláče. Tentokrát opačnou stranou hore, cez malú dedinku Turie smerom na Sačné, kde je chata. Zas rovnaký scenár. V kempe tristo stupňov, vojdem do lesa a úplne, že jarná teplota. Skoro až úplne na Sačné vedie znova parádna asfaltka, neskôr sa to zmení na aj tak veľmi dobre urobenú zvážnicu. Od chaty sa to rovno pustí dolu singláčikom a odtiaľ je to singláč skoro do dediny, až na ten koniec, ale o tom neskôr. Singláčik to bol pekný, uprataný, miestami trošku technický s nejakými koreňmi a kameňmi zasadený v strede strmého kopca. V podstate celý čas som šiel štýlom na pravo strmina na ľavo strima. Občas sa vyskytol super výhľad na rúbaniskách a miestach, kde to už les vzdal a ostala tam iba vysoká tráva. Koniec singláču Malý Žiar spodok, bol trošku hektický lebo v podstate končil na rúbanisku, kde som sa musel predierať s bajkom pomaly ponad hlavu cez malinčie a kadejaké popadané stromy, konáre a korene. Prekvapil záver pred dedinou Stránke, kde bol spravený mini trailik aj so skokmi a mini lavičkami. Nakoniec sa z toho vykľul vcelku pekný výjazd okolo 700 výškových a 29km.

Ďakujeme všetkým za účasť a o rok sa vidíme znova!

[Show slideshow]