14.8. pondelok
Ako obvykle chcel Filip začať THT už v nedeľu. Ale pre iné príjemné povinnosti to
posunul až na pondelok. Vyrazil ešte za tmy a už okolo 7-mej bol na Brnči. S Matúšom
ešte stihli vyliezť Kvarteto (IV). Využili deň naplno.
V obedňajších hodinách ma naberá Bako bus a partia Slaňákov mierime na Bielu vodu.
Odtiaľ naložený vercajkom, jedlom, vodou a kadejakými sprostosťami kráčame
k Zelenému plesu. Cesta aj s ťažkým nákladom nám netrvala dlho a k chate prichádzame
okolo 17-tej. Večer už len jedlo, rýchly pokec v bare a veľké lezecké plány na ďalší deň.

15.8. utorok
Vstávame na raňajky, balíme a vyrážame do stien. Bako a Moňa sa vybrali otestovať
novinku pod Jastrabou vežou a to konkrétne cestu Kvarteto (IV). Celkovo 4 dĺžky (okolo
170 metrov) jednoduchého a pekného lezenia. Ja s Filipom sme šli troška ďalej a to pod
Kozí Štít. Tam nám Filip vybral cestu na Kozí štít- Féher, Lehotský (V). Veľmi pekné
lezenie s ešte krajším druhým štandom :D. Aj keď bola posledná dĺžka trochu zmätok
doliezli sme to hore zaujímavým variantom. Počasie parádne, priškvarení a spokojní
zostupujeme „choďákom“ cez Východnú Koziu štrbinu späť dole. Na chate krásne
zástupy turistov a my sa k pivu a jedlu dostávame tak po hodine čakania v rade.

16.8. streda
Dnes opäť idylické počasie a plán poliepať sa na Kozie Kôpky. Dnes sme sa štvorica
Slaňákov vybrali na nástup spoločne. A dobre sme spravili, mňa bohužiaľ pri Červenom
plese stopol úpal a tak som sa chtiac nechtiac musela oddeliť. Z diaľky som pozorovala
ako moji kamaráti zdolávajú cestu Kútom (VI). Bako v úlohe ťahača, Moňa v úlohe
hľadača lokrov no a Filip si to konečne užil na druhom resp. treťom konci. Postupom
času sa Krivákovci aj Kachmanovci rozhodli vystúpiť na Kozí štít. A tak sa patria
Slaňákov neplánovane stretla na jednom mieste. Len ja dole s úpalom zdravím
okoloidúcich a naberám energiu v dovolenkovom režime.

17.8. štvrtok
Dnes ráno nás žiaľ opúšťa väčšina posádky a predpoveď počasia tiež nevyzerá najlepšie.
Plány pri raňajkách vyzerali všelijako, no nakoniec padlo rozhodnutie – chata Plesnivec.
Pozliepali sme peknú partiu a spoločne vyrazili na oddychovú prechádzku. Ako sa dalo
čakať, už cestou k chate nás chytili jemné prehánky. Časom sa to zmenilo na výdatný
lejak a ani po hodine strávenej na chate to nevyzeralo o nič lepšie. Chtiac nechtiac sme sa
museli vracať po daždi. Zisťujem, že vetrovka do dažďa vydrží tak 10 minút a „
goračove“ topánky sú ti na nič ak ti do nich z vonku natečie. Na chatu prichádzame už do
nitky premočení a stretávame tam našich ďalších členov. Zohriatí a s čajom v ruke
schádzame do baru na prvú metodickú prednášku THT. Tentoraz nám chlapci
z Jamesáckej metodickej komisie porozprávali ako na správne štandovanie v horách.
Neskôr sa po večeri konala druhá prednáška v ktorej nám Peter Becko Ondrejovič
porozprával o svojich lezeckých začiatkoch či o dobrodružstvách v Južnej Amerike kde
doteraz pôsobí ako sprievodca. Po skončení programu sa to klasicky presunulo do baru
v suteréne.

18.8. piatok
Predpoveď znova biedna. A tak každý zvolil svoju taktiku. Niekto ostal na chate, niekto
sa pokúsil liezť a niekto si zas vybral nenáročnú turistiku. S babami sme sa prešli aspoň
do Kopského sedla, keďže nám počasie nedovolilo ísť vyššie. Dnes to bol ozajstný rest
day. Večer sme sa opäť všetci zišli v jedálni na prednáške Honzu Trávnička českého
himalájistu, ktorý má za sebou už niekoľko 8-tisícoviek.

19.8. sobota
Slnko svieti, no po týždni lezenia, šľapania a nespania sa nikto do lezenia neponáhľal.
Ale ak sme už tu…. predsa len sme vyrazili do stien. A opäť Kozie kôpky, len už v inej
zostave. Dnes si ozajstné tatranské lezenie vyskúšal aj náš najmladší účastník THT Rišo.
10 ročný chalan, ktorý pozná Tatry lepšie ako väčšina dospelákov. Za čo si pri večernom
vyhlasovaní zaujímavých prelezov vyslúžil pekný darček. Pri lezení nás opäť strašilo
počasie, tak rýchlo doliezame a letíme dole. Po príchode na chatu už prebiehala tradičná
súťaž v zhybovaní, ktorú každoročne pripravuje Singing Rock. Tu je treba spomenúť
našu Aničku, ktorá sa v ženskej kategórii umiestnila medzi troma najlepšími. Klobúk
dole. Nasledoval parádny neskorý obed od Jamesu v podobe fajneho gulášu.

Vyhodnotenie súťaží a na záver čerešnička na torte. Slávnostná večera taktiež od Jamesu
ako poďakovanie pre všetkých zúčastnených.

20.8. nedeľa
Nedeľu ráno už len dlhé predlhé raňajky….a posledné rozhovory s kamarátmi s ktorými
sa snáď uvidíme znova o rok.
Ďakujem za nádherný týždeň plný nových ľudí a zážitkov.

Soňa

[nggallery id = 121]