Tak náš pán najvyšší, sám pán predceda vymysleli akciu Bodoň. Tak nie v najväčšej účasti, ale predsa sme sa vybrali si zaliezť na Bodoň, ktorý je, resp. bol svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku. Celé to začalo 29.8.2024 o 8:00. Osádka 1 bola rodina Homzovcov (v počte 4 kusy) a osádka 2 (Samo, Anička, Jaro a Alžbeta). Osádka 1 vyrazila presne podľa plánu, ale my sme museli budiť Aničku po dlhej šichte v karčme. Aj…
O druhej ráno sme vyrazili do Tatier. O štvrtej sme ešte za tmy vyštartovali na druhý najvyšší vrchol Slovenska, na Lomnický štít. Na cestu sme si svietili čelovkami. Keď sme boli na Hrebienku vyšlo slnko. Na Hrebienku sme stretli líšku. Ako sme išli na Zamku stretli sme veľa malých vtákov. Na Zamke ešte všetci spali. Zo Zamkovského chaty sme išli Malou Studenou dolinou. Tam sme videli vrtuľník, ktorý išiel na Téryho chatu. Lietal tam a naspäť asi šesťkrát. Zišli sme…
Včera sme mali stenu otvorenú pre verejnosť tento školský rok posledný krát. Stretneme sa znova na jeseň. Presný dátum a čas včas oznámime.
Kvôli Veľkonočným prázdninám.
Z dôvodu konania poľovníckej výstavy.
Z dôvodu jarných prázdnin bude CVČ zatvorené. Uvidíme sa znova 5.3.
14.8. pondelokAko obvykle chcel Filip začať THT už v nedeľu. Ale pre iné príjemné povinnosti toposunul až na pondelok. Vyrazil ešte za tmy a už okolo 7-mej bol na Brnči. S Matúšomešte stihli vyliezť Kvarteto (IV). Využili deň naplno.V obedňajších hodinách ma naberá Bako bus a partia Slaňákov mierime na Bielu vodu.Odtiaľ naložený vercajkom, jedlom, vodou a kadejakými sprostosťami kráčamek Zelenému plesu. Cesta aj s ťažkým nákladom nám netrvala dlho a k chate prichádzameokolo 17-tej. Večer už len jedlo, rýchly pokec v bare a veľké lezecké plány na ďalší…
Začíname skoro. 5.00h – Starý SmokovecŠľapeme tmou, nekonečnou asfaltkou vedúcou na Hrebienok, na ktorom nás privítalpekný východ slnka. S ním sa nám oteplieva a my zhadzujeme prvé vrstvy oblečenia.V príjemnom tempe pokračujeme k Zámkovského chate, kde zastavujeme na rannú kávua „naberáme“ posledného člena výpravy. Posilnený dávkou kofeínu kráčame ďalej Maloustudenou dolinou. Po asi pol hodine šľapania odbočujeme na nenápadný chodníčekvedúci do Filmárskeho žľabu, kde začína ozajstné stúpanie. Míňame skalných mužíkova cesta nás vedie do Téryho kuloáru. Tu sa to opäť začína dvíhať a človek už občas…
FILIP Ako to už býva, najlepšie nápady furt dostaneme pri pive. Nechápem ako je to možné? ☺ V Ďuriho hlávke preblikla žiarovečka, v ktorej uvidel tatranský čunder. Hneď nám ho aj nadhodil. Trasa to bola odvážna a zaujímavá a zároveň stále otvorená rôznym variantám. Mnohí z nás sa hneď stotožnili. O asi 63 mejlov neskôr sme mali konečnú zostavu a dátum spáchania činu. Deň Dé bol tu! Ja som cestoval ako obvykle z BL nočákom do Popradu. Strašne som dúfal, že moji spolu spiaci v kupéčku nebudú chrapkáči….