Leto v plnom prúde, počasie hlásili pekné s občasnými búrkami. Rozhodlo sa, že to bude Tomašák, tam sme ešte neboli. Účasť potvrdilo nezvyčajne veľa ľudí. S Ďurom K. som nasadol do vlaku a sobotu ráno sme už šľapali hore. Janko, Monika a Mia tam už boli od piatka. Počasie bolo pekné, tak sme nezaháľali a hneď sa pustili do prvých ciest, ja s Jankom a Ďuro K. s Miou a Monikou.
NO, stretli sme sa za pekného zamračeného počasia na moste 🙂 ďurko K. si dal prvý 30m zlaňák, a veľmi sa mu to páčilo, Gabi 2x vyliezol pilier a ďuro H. vyliezol raz 🙂 Fotky fotila známa fotografka MIKI 🙂 je to fotené mobilom tak to neni bohvie aká kvalita ale no nič to……
bolo pekne a slnečno 🙂
Bola krásna jar, nás už svrbeli prsty a chceli sme si zaliezť niekde, kde sme ešte neboli. Keďže všetci boli zaneprázdnení iba Šuter s Gabom mali toho voľna nejako veľa tak sa rozhodlo, že sa pôjde na Jánošikovú baštu. Zlanárili sme ešte aj Kajsiho a Ďura z Prešova a išlo sa. Štvrtok večer o 21 00 už sme šliapali hore na baštu. V duchu sme nadávali na ten strašný kopec. Došli sme tam okolo jedenástej rozložili…
Konečne nám prišla jar a tak sme sa vybrali privítať ju na Pajštún. Dorazili sme ako prví z nášho zoskupenia, ďalší prišli za tmy a zvyšok až v sobotu ráno. Po krutom kopci, na ktorý sme nahodili vražedné tempo, sa osušíme, postavíme stan a utekáme liezť. Večer, keď zavítala ďalšia časť skupiny, sa už len jedlo, spievalo a hralo na gitare. Sem-tam padlo nejaké to pivko, vínko, k tomu kurča… kto nebol môže ľutovať. Na druhý…
Jedného krásneho zimného februároveho dňa sme sa vybrali na vander na Čergov. Snehu bolo vyše pása ale nám to nevadilo a šľapali sme pod Minčol, kde sme si postavili traperský stan, ktorý sme stavali asi 4 hodiny, pretože trebalo odhádzať sneh až na zem a mi sme akosi nemali dosť veľké lopaty :-), potom sme tam kvasili 3 dni a vyvárali na malej plechovej piecke, ktorá nás aj v noci zohrievala. Posledný deň výletu sme vybehli…
Bol október, pomaly sa blížila zima a v Tatrách to už bolo poznať. Chceli sme sa ešte dostať na nejaký štít pre uzavretím chodníkov tak sme si vybrali Kôprovský štít. Boli sme iba traja Kubo, Balo a Ďuro. Počasie nám síce veľmi nevyšlo, bola hmla trochu aj snežilo ale napodiv stretli sme kopec ľudí. Pri schádzaní dole sa trochu vyjasnilo tak sme mali aspoň trochu výhľad. Aspoň sme trochu nabrali skúsenosti v zimných tatrách. Tešíme sa na…
Rok ubehol ako voda a zase sa ocitáme v Nízkych Tatrách, síce už nie taká veľka partia ako minulý rok ale predsa. Zloženie družstva Šuter, Peťo a Ďuro. Začali sme zase v Telgárte, počasie bolo utešené, pekne nám svietilo slniečko a išlo sa veľmi dobre. Na Kráľovej holi sme boli asi za 3 hodiny. Ďalej sme postupovali na Andrejcovú útulňu kde sme chceli prespať. Prišli sme tam ešte za vidna. Nádherne bolo vidno Vysoké Tatry. Druhý…
A je to tu zakladatelia Horolezeckého klubu SLAŇÁK na prvom spoločnom výstupe vo Vysokých Tatrách. Ako už je zvykom na našich potulkách Slovenskom, že málo kedy máme pekné počasie tak ani teraz to nebolo inak. Počasie bolo hmlisté ale nám to nevadilo. Na Štrbskom plese trochu sprchlo ale to nás neodradilo a začali sme postupovať na Popradské pleso. Tam sme našli naložené krosná, ktoré môžu dobrovoľníci vyniesť na chatu pod Rysmi. Spočiaku sme váhali či ich zoberieme…
Nízke Tatry, nádherná časť Slovenska. Pol roka sme s partiou hovorili o tom ako, sa v septembri vyberieme na hrebeňovku do Nízkych Tatier. Nakoniec sme sa zišli celkom veľká patria – Šuter, Gabo, Kajsi, 2x Ďuro a Peťo. Konečne nadišiel ten deň, ale počasie nám nevyšlo. Šľapali sme z Telgártu na Kráľovu hoľu po hmle, bolo vidno max na 10 metrov. Boli sme celý premočený. Na Kráľovej holi dnu vo vysielači sme si trochu vydýchli, uvarili…