Blížil sa víkend a trebalo sa rozhodnúť, čo s ním. Šuter, Gabo a Janko sa rozhodli, že pôjdu na Turne a Ďuro H. a Ďuro K. sa pobrali na hrebeňovku, cez pohorie Čergov. Keďže predseda si dal podlepiť lezky, tak nemal v čom liezť a aby sa netrhala partia, tak neutrálny podpredseda vyhovel predsedovy a šiel s ním. Bolo rozhodnuté. Jedna partia na Turne a druhá partia na Čergov.
Konečne, balím batoh, Janko povedal, že naľahko. Smer Turniská. Pridala sa k nám aj Monika, takže sme traja. Ráno vystupujem z busu v Košiciach. Monika prichádza krátko po mne, pozeráme na odchod vlaku. Voláme Jankovi, či to za pol hodiny stihne. Dobehol minútu pred odchodom. Tak sme pokope. V Margecanoch sme chytili krásny stop až do Kojšova, už to nemohlo byť lepšie.
Konečne vyhlásili projekty, ktoré postúpili do verejného hlasovania. Vybrali aj náš projekt horolezeckej steny. Potrebujeme už len zháňať hlasy. Napísali sme všetkým známym, hodili na sociálne siete, poslali do James-u a všade kde sa dalo. V CVČ, kde má byť postavená horolezecká stena sa konal Medzinárodný deň detí a to bola dobrá príležitosť na oslovenie ľudí a zozbieranie hlasov.
Lynn Hill (2.apríla 2012 – KE, 3. apríla 2012 – BB)
Konečne po dlhej zime nastalo teplo. Keďže nám padol vander do Slovenského krasu rozhodovanie nebolo ťažké a hneď bolo jasné, že sa ideme škrabať na Tomášovský výhľad. Už sa len dohodnúť kto pôjde. Ďuro H. („Predseda“) sa rozhodol, že nepôjde do Porúbky, Janko („Ten co má ručiská“) mal sobotu voľnú, ja mam momentálne voľno stále, Ďuro K. („Dzedo“) ten ide vždy, keď môže a ešte sa k nám pridal aj Kubo.
Prsty už svrbeli, ale zima nie a nie skončiť. No dočkali sme sa, víkend hlásili pekný a hneď bolo jasné, že Zamutovské skaly musia byť ako prvé. S Ďurom K. sme sadli na bus a o jednej sme už boli hore. Vetrík pofukoval, čerstvý lesný vzduch sa dýchal dobre a ticho, len vtáky štebotali a dole pri ceste bager kopal jarček pre potok. Dlho sme nezaháľali. Na rozlezenie hneď traverz.
Konečne nadišiel ten deň. Klub nám schválili, všetky papierovačky sa vybavili a tak sme si stanovili termín akcie na Zámutovských skalách. Pozvali sme ľudí z Vranova, Humenného, Prešova a Košíc. Žiaľ počasie nehlásili veľmi dobré, ale nám to už bolo jedno, hlavne nech neprší.
Vybavili sme si dovolenku a davaj ho do la Rakúsko… Auto sme naladovali ani nevieme ako. Prišli sme do Höllentalu s nádejou veľkých ciest, ale ujo Oskar s nami vypiekol riadne…37 pražiacich stupňov na hlavu nám dalo riadne kapky. Ja som mal po 4 dňoch nábeh na úpal a Jano si ho na piaty deň vybavil. Takže nám ostalo len chodiť na kratšie cesty, čo mali do 200m a celý čas sme mysleli na bedničku piva, ktorá sa chladila v potoku…
Po dlhých úvahách a rozhodovaní konečne padol presný dátum kedy sa pôjde liezť na Kaľamárku. Zo začiatku nás bolo tak akurát, ale ako to nakoniec býva ostali sme len traja trochu zlý počet na lezenie, ale čo už, nič iné nám neostávalo. Ďurovi zahnisal palec a Peťo nemohol kvôli robote. Tak sme išli v zložení Ďuro, Gabo a Šuter. Piatok 17.8.2012 (Nultý deň) Ďuro s Gabom boli posledný deň v práci, trepali sa tam aj s…
Leto v plnom prúde, počasie hlásili pekné s občasnými búrkami. Rozhodlo sa, že to bude Tomašák, tam sme ešte neboli. Účasť potvrdilo nezvyčajne veľa ľudí. S Ďurom K. som nasadol do vlaku a sobotu ráno sme už šľapali hore. Janko, Monika a Mia tam už boli od piatka. Počasie bolo pekné, tak sme nezaháľali a hneď sa pustili do prvých ciest, ja s Jankom a Ďuro K. s Miou a Monikou.