Na štvrtok 31.10.2024 hlásili v Tatrách celkom dobré počasie, tak sme si hovorili, že využijeme ešte posledný deň letnej sezóny na výlet. Nakoniec rozhodnutie padlo – nebude z toho túra, ale pôjdeme vyskúšať tatranské lezenie, a to Ihlu v Ostrve. V maďarských a nemeckých historických mapách sa uvádzala pod názvom Alžbetina veža. Jej nemecký názov znel Eliseturm, maďarsky sa volala Erzsiketowony. S akou Alžbetou sa ale ihla spájala ostáva nejasné. Nám ale bolo jasné, že práve Alžbetina veža bude vhodným miestom, kde si naša Alžbetka (7) môže vyskúšať prvé pravé tatranské lezenie.

Predpoveď znela doobeda polooblačno, od obeda slnečno. Nakoniec niekde súdruzi z NDR urobili chybu a bolo to naopak.

Vyrazili sme o 6:10 z parkoviska, krátke raňajky na Popradskom plese a pokračovali sme monotónnym stúpaním CIK-CAK hore na sedlo v Ostrve. Celou cestou na Ostrvu sa na nás usmievalo slniečko.

Zo sedla v Ostrve sme pokračovali zreteľným chodníkom smerom na Ostrvu a Zadnú Ostrvu. Za Zadnou Ostrvou už chodník nebol dostatočne zreteľný, ale za pomoci aplikácie Mapy.cz sme pokračovali po pomyselnom chodníku, ktorý sa tiahol jemne vľavo. Sporadicky sme videli pár kamenných mužíčkov, ktorí nás ubezpečili, že pokračujeme správne. K Ihle v Ostrve to bolo cca 9 km a nám to trvalo 3:20.

Ihlu v Ostrve sme zazreli najprv z pravej strany, ale do prvého žľabu sa nám nechcelo, lebo ten vyzeral dosť strašidelne, našťastie cca o 100 metrov bol oveľa schodnejší žľab. Hore sme si obliekli sedáky nasadili prilby a na 2x zlanili k ihle.

Bohužiaľ počasie sa nám obrátilo chrbtom a celá ihla upadla do mrakov. Nevadí, pokračujeme v pláne liezť na ihlu. Lezenie nebolo nijak komplikované. Postupne som liezol hore, čo to založil, radšej viac ako menej, celkovo asi tak 8 istení pokiaľ som došiel až na vrchol, kde boli viaceré slučky. Následne ma nasledovala Alžbetka, ktorej to išlo ako po masle, skoro som nestíhal doberať.

Hore sme počkali cca 15 minút a dúfali, že sa mraky roztrhnú. Nestalo sa tak. Tak čas bol neúprosný a museli sme sa poberať dole. Pripravili sme sa na zlaňovanie. Pri výstupe sme sa dostali za polovicu lana, čiže sme nechceli riskovať, že 60m lano nebude stačiť na jedno zlanenie, tak sme zľaňovali na 2x, rovnakou cestou ako sme šli hore.

Zbalili sme si veci a dali sa na cestu späť, rovnakou trasou ako sme prišli. Cestou z Ostrvy sme sledovali kamzíka ako si ladne kráčal na Ostrvu. Dole na Majláthovej chate sme si dali neskorý obed a ponáhľali sa naspäť k autu. Za svetla sa nám to nepodarilo a poslednú polhodinku sme išli už po tme.

Celkovo to bolo príjemné prvé lezenie v Tatrách pre mňa ako aj pre Alžbetku. Alžbetka zhodnotila lezenie ako veľmi ľahké. Nachodených cca 18 km a celkovo nám to trvalo do 11 hodín. Určite sa na túto ihlu ešte vrátime za krajšieho počasia a vyskúšame aj iné cesty na vrchol. Ale pre istotu už s dlhším lanom.

Jaro.