Dostali sme pozvanie do Žiliny a už keď je aj to pekné počasie, tak prečo nespojiť príjemne s užitočným. Štvrtok s Ďurom začíname stopovať v Prešove a na dva stopy sa nám podarí, v celkom rýchlom čase dostať do Žiliny, ešte aj so zastávkou v Krajinke. Týpek nás vyhodil rovno pred domom Ivky a Mateja. Večer sme posedeli pri „čajíku“, porozmýšľali nad plánom, čo s piatkom a medzi tým sa dovalil aj Janko.

Piatok

Ivka s Ďurom sa rozhodli, že si dajú túru na Suchý vrch a Matej sa rozhodol, že mňa s Jankom vezme na Porúbku loziť. Počasie bolo trošku pod mrakom a skala trochu chladná. Začali sme jednoduchou cestou za IV no veľmi nám to nepridalo. Prsty sme si necítili, no potom sa to zlepšilo. Zatiaľ, čo sa Matej vyhrieval na slnku, my sme nastúpili do cesty Športová (V+), ktorá mala na konci neodistený strašidelný, asi 6 metrový traverz. Postupne sme sa rozliezli a dali cesty ako: Jing Jang (VI-), Bláznivý nit (VI-), Viem čo prežujem (VII-), Cez dieru (VI-). Matej celý čas čakal, ako bude na Šutra pôsobiť zemská príťažlivosť, no nedočkal sa. Odporučil nám ešte cestu Bujačka (VI+), ktorá bola veľmi pekná a dali sme ju všetci traja. Posledná cesta bola Sklamanie (VII-), ktorá sa pre mňa skončila sklamaním, no Janko to dal, ale zadarmo to nebolo.

Ďuro s Ivkou úspešne vyšli na Suchý, z ktorého mali krásny výhľad na nezaplatenie. Inverzia, slnko, na Chate pod Suchým zaslúžená kapustnicová a šošovicová polievka a nejaký ten aperitív. Na vlakovej stanici „stopli“ vlak, ktorý prevážal robotníkov, odviezol ich pól kilometra a stretli tam aj robotníkov z Vranova. Večer ešte došla Monika a Mery. Na návštevu prišiel Rado, ktorý nás pozval liezť do Súľova.

Sobota

Všetci, okrem Ďura, ktorý išiel s jednou kočkou na Minčol sme išli liezť na Súľov. Prišiel po nás odvoz, Rado s ocom a v druhom aute Miro Piala s Ďurom. Povedali sme si: “aspoň uvidíme, ako sa to lezenie vlastne robí“. Príchod na Súľov, jedno pivo na dobré lezenie a hor sa do toho. Prvá cesta bola za IV, pri ktorej Ivka prvýkrát istila reverzom, no potom tú cestu vybehla ako laň. Druhú cestu som vybral cez previs, Lakmusový papierik (VI+), ktorá bola veľmi výdatná. Monika vyliezla s Jankom cestu Scrabannia(V) a potom si ju dala ešte Ivka 2 krát. Snažili sme sa presvedčiť aj Mery, aby si to skúsila, no nedala sa zlomiť. Matej išiel preskúmať neďalekú jaskyňu a dievčatá si išli poobzerať Súľov. Janko to chcel tiež zabaliť, ale pri mne nemal šancu. Vyliezli sme krásne dlhé cesty: Korytnačka (VI), Chamala (VII-) a poslednú cestu sme si dali Paramónia (V+). Cesta s ťažkým začiatok bez stupov, ja som sa tam skoro „rozšutril“, no Janko to zachytil pár centimetrov nad zemou. Nakoniec sme to obaja úspešne preliezli a stačilo nám.

Nedeľa

Všetci už ostávali na byte. S Ňuňou (Zuzka) sme sa dohodli (ja s Ďurom), že pôjdeme posledný deň zaliezť ešte na Porúbku. Boli sme vytešení, no netušili sme, že nám úsmev zmrzne od nôh. Prechod studeným potokom nás hneď zrána osviežil. „Šak sranda musí byť“. Pod skalami sa to hemžilo lezcami. Urobili sme nájazd na prvú cestu, ktorú dal Ďuro. Potom som si vyskúšal istenie dvoch lezcov naraz, ešteže nepadli, lebo neviem, ako by to skončilo. Ďalšie cesty sme brali náletom, išlo to ako na bežiacom páse. Ekoli (V+), Trasorítka (V+), Diagonála (V), Sokolská (VI-)… Ďuro a Ňuňa liezli ako draci nič ich nezastavilo. Pri ceste Frankovka (VI+) sa Ňuňa trošku zasekla, ale nebolo to nič čo by sa nedalo vyriešiť, nevedela nájsť ten správny stup, ale nakoniec ho našla. Vieme o čom hovoríme. Posledná cesta aspoň pre mňa s Ňuňou bola Malý strom (VI+). Veľmi zaujímavá cesta, pri ktorej sme sa opadali, potom dostali moje plecia zabrať a Ňuňa cvakla prvý expres. Nakoniec sme sa prekonali a preliezli sme to, ale najlepší prelez mala Zuzka, ktorej to nestačilo a liezla to ešte cez ďalšie dve cesty, dokonca si pripísala na zoznam aj cestu Marney (VII-) najťažší prelez dňa a ako čerešničku na torte vzala ešte cestu Oli špek, už len ako taký protest, že dnes dám najviac ciest ja. Ďuro sa to snažil ešte prekonať cestou Ueli Steck (IV), ale žiaľ nestačilo to. Bilancia dňa: Ňuňa 11 ciest, Ďuro 10, Šuter 8. Potom už len osvieženie nôh v potoku, zohriatie ich na betónovom poklope kanála a naspäť do Žiliny.

Zhodnotenie víkendu: parádny víkend, s perfektnými ľuďmi, krásnym počasím v úžasnom prostredí a zabudnutím na všetky starosti. Ďakujeme všetkým ľudom, ktorí s nami strávili tento víkend, za pozvanie od Mateja a Ivky a Ňuni za to, že sme si s Ďurom po dlhom čase umyli nohy.

[nggallery id=33]