Konečne nadišiel ten deň. Klub nám schválili, všetky papierovačky sa vybavili a tak sme si stanovili termín akcie na Zámutovských skalách. Pozvali sme ľudí z Vranova, Humenného, Prešova a Košíc. Žiaľ počasie nehlásili veľmi dobré, ale nám to už bolo jedno, hlavne nech neprší.
Vybavili sme si dovolenku a davaj ho do la Rakúsko… Auto sme naladovali ani nevieme ako. Prišli sme do Höllentalu s nádejou veľkých ciest, ale ujo Oskar s nami vypiekol riadne…37 pražiacich stupňov na hlavu nám dalo riadne kapky. Ja som mal po 4 dňoch nábeh na úpal a Jano si ho na piaty deň vybavil. Takže nám ostalo len chodiť na kratšie cesty, čo mali do 200m a celý čas sme mysleli na bedničku piva, ktorá sa chladila v potoku…
Po dlhých úvahách a rozhodovaní konečne padol presný dátum kedy sa pôjde liezť na Kaľamárku. Zo začiatku nás bolo tak akurát, ale ako to nakoniec býva ostali sme len traja trochu zlý počet na lezenie, ale čo už, nič iné nám neostávalo. Ďurovi zahnisal palec a Peťo nemohol kvôli robote. Tak sme išli v zložení Ďuro, Gabo a Šuter. Piatok 17.8.2012 (Nultý deň) Ďuro s Gabom boli posledný deň v práci, trepali sa tam aj s…
Leto v plnom prúde, počasie hlásili pekné s občasnými búrkami. Rozhodlo sa, že to bude Tomašák, tam sme ešte neboli. Účasť potvrdilo nezvyčajne veľa ľudí. S Ďurom K. som nasadol do vlaku a sobotu ráno sme už šľapali hore. Janko, Monika a Mia tam už boli od piatka. Počasie bolo pekné, tak sme nezaháľali a hneď sa pustili do prvých ciest, ja s Jankom a Ďuro K. s Miou a Monikou.
NO, stretli sme sa za pekného zamračeného počasia na moste 🙂 ďurko K. si dal prvý 30m zlaňák, a veľmi sa mu to páčilo, Gabi 2x vyliezol pilier a ďuro H. vyliezol raz 🙂 Fotky fotila známa fotografka MIKI 🙂 je to fotené mobilom tak to neni bohvie aká kvalita ale no nič to……
bolo pekne a slnečno 🙂
Bola krásna jar, nás už svrbeli prsty a chceli sme si zaliezť niekde, kde sme ešte neboli. Keďže všetci boli zaneprázdnení iba Šuter s Gabom mali toho voľna nejako veľa tak sa rozhodlo, že sa pôjde na Jánošikovú baštu. Zlanárili sme ešte aj Kajsiho a Ďura z Prešova a išlo sa. Štvrtok večer o 21 00 už sme šliapali hore na baštu. V duchu sme nadávali na ten strašný kopec. Došli sme tam okolo jedenástej rozložili…
Konečne nám prišla jar a tak sme sa vybrali privítať ju na Pajštún. Dorazili sme ako prví z nášho zoskupenia, ďalší prišli za tmy a zvyšok až v sobotu ráno. Po krutom kopci, na ktorý sme nahodili vražedné tempo, sa osušíme, postavíme stan a utekáme liezť. Večer, keď zavítala ďalšia časť skupiny, sa už len jedlo, spievalo a hralo na gitare. Sem-tam padlo nejaké to pivko, vínko, k tomu kurča… kto nebol môže ľutovať. Na druhý…
Jedného krásneho zimného februároveho dňa sme sa vybrali na vander na Čergov. Snehu bolo vyše pása ale nám to nevadilo a šľapali sme pod Minčol, kde sme si postavili traperský stan, ktorý sme stavali asi 4 hodiny, pretože trebalo odhádzať sneh až na zem a mi sme akosi nemali dosť veľké lopaty :-), potom sme tam kvasili 3 dni a vyvárali na malej plechovej piecke, ktorá nás aj v noci zohrievala. Posledný deň výletu sme vybehli…
Bol október, pomaly sa blížila zima a v Tatrách to už bolo poznať. Chceli sme sa ešte dostať na nejaký štít pre uzavretím chodníkov tak sme si vybrali Kôprovský štít. Boli sme iba traja Kubo, Balo a Ďuro. Počasie nám síce veľmi nevyšlo, bola hmla trochu aj snežilo ale napodiv stretli sme kopec ľudí. Pri schádzaní dole sa trochu vyjasnilo tak sme mali aspoň trochu výhľad. Aspoň sme trochu nabrali skúsenosti v zimných tatrách. Tešíme sa na…