O druhej ráno sme vyrazili do Tatier. O štvrtej sme ešte za tmy vyštartovali na druhý najvyšší vrchol Slovenska, na Lomnický štít. Na cestu sme si svietili čelovkami.

Keď sme boli na Hrebienku vyšlo slnko. Na Hrebienku sme stretli líšku. Ako sme išli na Zamku stretli sme veľa malých vtákov. Na Zamke ešte všetci spali.

Zo Zamkovského chaty sme išli Malou Studenou dolinou. Tam sme videli vrtuľník, ktorý išiel na Téryho chatu. Lietal tam a naspäť asi šesťkrát.

Zišli sme z turistického chodníka a vydali sa do Téryho kuloáru. Tam začalo stúpanie, najprv po trávach, kosodrevinovách a nakoniec po kameňoch. Bolo to nekonečné stúpanie a veľmi strmé.

Asi v polovici sme si obliekli sedáky, dali prilby, naviazali sa na lano a pokračovali hore. Občas boli ťažké miesta, kde sme si aj zaliezli. Po dlhej dobe sme dorazili na kľúčové miesto, k Lomnickej vežičke.

Odtiaľ začína Jordánová cesta, kde sú miestami reťaze. Ide o veľmi strmý úsek. Na vrchol nám chýbala už iba polhodinka. V polovici Jordánky nás chytila veľká búrka. Boli sme celí mokrí. Nakoniec sa nám podarilo vyliezť na vrchol.

Na Lomnickom štíte sme si dali koláčik, džúsik a teplý čajík na zahriatie. Po hodine dážď prestal, oblaky zmizli, a tak sme si mohli urobiť krásne fotky. Stále sme boli mokrí, tak sme sa rozhodli, že dole pôjdeme lanovkou.

Bolo to veľmi náročné, ale zvládli sme to. Celkovo asi 1800 výškových metrov nám dalo riadne zabrať, a preto sme si za odmenu zaslúžili niečo výnimočné. Rozhodli sme sa večer stráviť na Popradskom plese, kde bol 100. ročník tradičného horolezeckého týždňa. Bol v tom však jeden háčik. Na Popradské pleso sme museli vyšliapať. Ďalších 330 výškových metrov. Po výstupe na Lomnický štít to nebolo také jednoduché ako zvyčajne, ale aj to sme zvládli, aj vďaka Jožkovi Sklenárovi, ktorý nás posledné metre vyviezol.

Odmenou nám bola dobrá večera, skvelá spoločnosť a super koncert Zuzany Smatanovej.

Po koncerte nás kamaráti nechali prespať vo svojej izbe a my sme sa v noci nemuseli vydať na zdĺhavú cestu k nášmu autu. Jednoducho bolo to super.

Alžbetka (7) 🙂