Všetci sme s napätím čakali či tohtoročné THT bude alebo nie. Pre Covid-19 sa  zrušilo veľa skvelých podujatí. Nakoniec sa ale Tradičný horolezecký týždeň uskutočnil a my sme tam boli tiež.

1.deň

Tohto roku som sa cesty na Popradské pleso neobával. 4 km po asfalte a pijete pivo. Lenže, nový bajk a lenivosť mi nijako na turistickej kondičke nepridali. Takže ten 4-kilometrovy výšľap som dosť cítil. Zástupy ceprov mi tiež na nálade nepridávali. A na okolo idúcich cyklistov som len závistlivo zazeral. Zhruba po hodine a pol (!) sme došli na hotel. Dali obed, ubytovali sme sa a dali si prechádzku k Symbolickému cintorínu. Večer došli Filip a Maťo P.

2.deň

Keďže na THT chodí veľa ľudí a na Popradské pleso 10x toľko ako na Brnčalu, chcel som mať lezenie za sebou už na začiatku týždňa. Nemal som so sebou skúsenejšieho spolulezca, s ktorým by som mohol skúšať aj čosi odvážnejšie jak len tatranské troječky. A tieto cesty bývajú počas THT plné.

Vybral som teda na rozlezenie cestu na Volovke, Južné rebro (III). Nástup sa nám predĺžil kvôli chýbajúcej kondičke, ale v utorok na Rysy nechodí nikto, tak aspoň ceprov nebolo. Cesta nádherná pre začínajúcich lezcov. Dali sme to vo vibramách. Založiť sa furt dá. Je to krásne položené. Štandy sú vyborhákované. Cesta dole cez dva 60 m zlaňáky východne od rebra. Cestu som ťahal celú ja. Monča sa prechádzala na druhom konci. Počasie hlásili naho*no. Bolo nádherne! Večer došli Krivákovci, tak bolo veselo.

3.deň

Žabí kôň. Už som spomínal tatranské troječky. Tak toto je asi najznámejšia. Pred 4 rokmi nás sem zobral ako úplných tatranských začiatočníkov náš Predseda. Teraz som si to vytiahol už sám. Prístupové žľaby sme trafili. Jemne free sólo vždy zdvihne morál. Z hotela sme vyrazili príliš neskoro (8:30). Tak sme si museli na cestu počkať zhruba hodinku. Pred nami asi 4 skupiny Čechov. Videl som ako mali všetci lezečky na nohách tak som sa nechal zlákať aj ja a svoje čerstvo podlepené preglejkové miury som si na nohy nejak obul. Chyba preveľká. Dalo by sa to aj vo vibramách. Ale ja som masochista. Mne bolo dobre 🙂 Zlaňovanie bola tiež divočina. Keď som visel nad skupinkou Čechov, ktorá bojovala s pomotanými lanami, tak sa mojich lán pridržiavala dvojka ktorá doliezla po nás. Jeden z nich si naň dokonca dal aj prúsik. Veď prečo nie … nakoniec zlanili každý na svojom konci ponad hlavy tým domotancom nižšie. Neviem kde sa chlapi tak ponáhľali. My sme ale zlanili už v poriadku bez zhonu. Počasie hlásili naho*no. Bolo nádherne! Zišli sme dole na hotel. Dali večeru a šli spať.

4.deň

Keďže na Ostrve pred pár rokmi vyrástlo zopár odistených ciest, tak som zvolil náš ďalší cieľ tam. Aprílová cesta od Ondreja Bizuba a Ľubomíra Kolárskeho za V. bola núdzová voľba keďže v Augustovej ceste, ktorú som chcel ísť pôvodne, už boli dve dvojky nastúpené. 1. dĺžka za V bola celkom zaujímavá. Veľa veľa na trenie, troška mi aj stískalo keď som robil kroky, troška vyššie nad posledným istením, kde som skalu iba hladkal a všetko držali už roztiahnuté miury. 2. dĺžka len traverz cez kosodrevinu. 3. dĺžka za V- znova preverila morál a trošku aj silu a vytrvalosť, (veľa som tohto roku pred THT nepoliezol). 4. a 5. dĺžka už bez väčších problémov. A okrem toho, že som bol stále nejako krátky ku štandom, tak sa liezlo super. Do trojky som si zobral Monču a Maťa P. pre ktorého toto bola prvá cesta vylezená v Tatrách vôbec. Hore mi bol vďačný, ale či si to hovoril aj počas lezenia, to už musí povedať on :D. Monike sa lezenie tiež veľmi páčilo. Cesta odistená borhákmi. Štandy tutové. Kto by sa veľmi bál, tak si môže dozakladať svoje. Počasie hlásili naho*no. Bolo nádherne! Večer došli ďalší Slaňáci. Už sa nám začína plniť izba.

5.deň

Pre neexistujúcu kondičku som si prial aby už konečne pršalo. Podarilo sa! Predpoveď hlásili fakt zlú, tak sme lezenie nechali tak a šli sme pozrieť bouldrovú oblasť, ktorá vyrástla hneď za hotelom. Preliezli sme zopár (doslova) bouldrov a jemne zmokli. Klubová bouldermatka funguje. Môžeme veselo využívať. Pajkymu sa podarilo konečne dosiahnuť Kôprovský štít, lebo po minulé roky ho stále vyhnalo zlé počasie. Došiel už konečne aj Predseda. Večer boli už aj prvé prednášky. Český Mara, o ktorom som počul prvý krát (hanba) nám porozprával o svojom horolezeckom živote. Večer už tatransko-klasicky 🙂

6.deň

Nastupovať a zostupovať sa nám moc nechcelo. Predpoveď znova naho*no. Tak sme sa prihlásili na Boulderblast. Preteky v liepaní. Z predošlého dňa sme vedeli že minimálne 2 bouldre vyliezť dokážeme, takže s nulou na konte by sme neodišli. Pre niektorých to bola prvá skúsenosť s bouldrovaním vonku. Nakoniec sme zmokli znova, ale stálo to zato. Dominika si odniesla parádne 2. miesto v kategórii hobby, keď zaostala za prvým miestom len o zopár bodov. A prvé miesto najprv vyhrala Monika, ale keďže nie sme hovadá tak sme organizátorov museli upozorniť že nie … nevyhrala 😀 . Ale to nevadí, oslávili sme aj tak! Po vyhlásení najlepších prelezov za celý týždeň, sme mali možnosti si pozrieť film od Pavla Barabáša – Everest Najťažšia cesta. Veľmi emotívny a silný film. Po tomto už nasledovala Gazdovská hodovačka a tatranská zábava.

7.deň

Veľmi dlhý týždeň bol tohto roku na THT. Každý deň sa niečo dialo. Partia skvelá. Bez úrazov. So super zážitkami. Balíme a ideme domov. Teda skoro. Ja si idem ešte odbajkovať celé Slovensko. Vidíme sa ďalší rok na 100ročnici JAMESu !

účastníci: Maťo B., Monika, Filip, Maťo P., Katka, Janko, Dominika, Miro, Ďuri, Maťo I., Pajky, Predseda, Maťo K. so synom Riškom a Ďoďo

Bako

[nggallery id=107]