V dňoch 17.-19.7. sa konal splav, organizovaný spriatelenou skupinou vodákov GAVRA, ktorého sa zúčastnili aj 3 členovia SLAŇÁKOV. Je to akcia, ktorá sa každoročne opakuje na Cyrila a Metoda už po niekoľko rokov. Tohto roku bol z dôvodu zvýšenej hladiny riek v dôsledku dažďov presunutý splav o dva týždne.

Naložil som si vodácku výbavu a spolu s Lenkou a deťmi sme sa vybrali po Ďura, ktorý už netrpezlivo čakal pred vchodom svojho baraku na svoj odvoz. Rýchlo sme nahádzali batožinu a gitaru do auta a hor sa k LIDL, keďže odchod mal byt o 9:00 a bolo o 5 minút deväť. Po príchode sa už značne početná partia ľudí hlasite vítala a rozprávala. Hneď po prehodení bagáže do sprievodného vozidla sme sa pozoznamovali a všetci sme naskákali do autobusu, zakývali známym a hurá k vode. V autobuse bolo cítiť tu správnu atmosféru, každý bol nažhavený na vodu. Akurát počasie bolo proti nám. Bolo chladno, zamračené a bolo jasné, že bude pršať. Ale to nikto neriešil.

Po príchode do obce Božčice, konkrétne k hrádzi pred dedinou, sa všetci vychystali na vodu a po úvodnej registrácii už nič nebránilo spustiť sa do prúdu. Dážď medzitým už pridal na intenzite a nikomu sa preto na vodu veľmi nechcelo. Tak sme zobrali svoj “gumeňák“ a vybrali sme sa s Ďurom ako prví. Voda mala solídny prúd, akurát, že bola kvôli dažďom dosť špinavá. Po 50 m sme zaparkovali pod strom, ktorý nás ochránil pred dažďom a rozhodli sme sa počkať na ostatných.

Po 30 min. sa vydali aj ostatné lode dole prúdom. Koryto rieky bolo ešte relatívne úzke a brehy schodné, rieka meandrovala, bolo aj zopár perejí, ktoré stále potešia. Po čase prestalo pršať a musím povedať, že to bol posledný dážď za celý víkend (myslím na vode). Tempo sme zvolili ležérne, žiadne preteky, proste pohodička. Dobiehajúce plasťáky sa pristavovali a po rýchlej zoznamovačke sa hneď začalo nalievať všeličo tvrdé. A boli aj takí, čo už mali zopár zoznamovačiek za sebou. No proste vodáci.

Okolie rieky Topľa bolo vcelku čisté, no okolo pováľaných stromov sa kumuloval odpad rôzneho charakteru. No nebolo až tak veľa prekážok, tak to nikto nejako nekomentoval. Po cca hodine sa Topľa vlievala z ľavej strany do Ondavy (zaujímavosťou je, že sme stále išli dole prúdom a celkovo sme boli na 3  riekach – Topľa, Ondava, Bodrog). Ondava bola o poznanie čistejšia. Razom sa zmenil charakter rieky. Bola širšia, kľudnejšia, hlbšia a začal byť problém s prístupom na breh, ktorý prakticky trval až do konca splavu. Začali vznikať nepríjemnosti, ktoré sa začali objavovať po vypití niekoľkých pív. Inak bola táto časť rieky rovná a monotónna. Mňa osobne tešilo, že bola vyššia hladina a nebolo vidieť vodnú zeleň, ktorej bolo v tejto časti rieky viac ako dosť.

Po krátkej prestávke v obci Horovce nás čakala druhá polovica splavu až do miesta vylodenia do Zemplínskeho Hradišťa. Tento úsek bola pekná veslovačka. Tempo bolo konštantné, počasie sa začínalo umudrovať a bolo citeľne teplejšie. Po celkovej dĺžke 22km končíme a pri brehu dáme krátku kúpačku vo vode, ktorá bola príjemne studená. Vytiahli sme loď na breh, zobrali si batožinu z auta a vybrali si postaviť náš útulok na dnešnú noc. Stan sme postavili, uložili batožinu a rozhodli sme sa, že si dáme čapované pivo (kt. bolo súčasťou splavu v základnom tábore). Hneď sme si všimli, že pri výčape sa varí guľáš. Vôňa sa šírila všetkými smermi a bola intenzívna. Bolo to vidieť aj na stave hladiny guľášu, ktorá bola už značne nízko. Zapili sme ho dobrým pivkom.

Rozhodli sme sa zavolať tretiemu členovi tímu Slaňák a to Maťovi, ktorý bol už medzitým na ceste do Horoviec, kde sa nalodil a pustil sa za nami na svojom vlastnoručne vyrobenom kanoe (ktoré odporúčam vidieť na vlastné oči, padne vám sánka),  takže očakávaný príchod bol za cca 2 hodinky. Po vypití niekoľkých pív (nepočítal som koľko, pretože sme si značili čiarky na kartón) si moje telo potrebovalo dať malú pauzu, tak som sa vybral k brehu čakať na Maťa. Po niekoľkých minútach som uvidel, ako sa dolu plaví Maťo a rýchlo sa približuje. Tak som ho počkal a pomohol mu vytiahnuť loďku, vyložiť bagáž a odniesť ju do stanu. Guľáš už síce nebol, ale pivo bolo, tak sme si dali zopár do nosa, objavili sa nejaké poldecáky a tak to išlo až do skorého rána. Všetko to bolo doprevádzané gitarou, na ktorú hral Ďuro a zopár spevákov. Proste bolo veselo.

Druhé ráno bolo slnečné a veštilo, že to bude pekný deň. Po raňajkách sa zbalili stany, základný tábor a popratal sa chlievik čo sa narobil. Podopíjali sme čo ostalo a hurá na vodu. Pred nalodením sme si s Ďurom zaskákali do vody, nakoľko na brehu bol veľký nános bahna z daždivého obdobia pred splavom. Počasie po nalodení sa začalo kaziť, no zrážky neboli v pláne, takže sme si z toho nerobili ťažkú hlavu. Viacerí si uvedomili, že ich prvý deň fajne opieklo slnko, aj keď nebolo veľmi intenzívne.

Druhý deň nás čakal splav v kľudnej lužnej časti Ondavy, ktorá sa po cca 17 km vlievala do Latorice a vznikol Bodrog. Odtiaľ cca 2 km a sme v Zemplíne, kde končil druhý deň splavu.

Už od začiatku plavby sa začali objavovať komáre, ktorých bolo každou hodinou viac a viac. Ku koncu to už bolo na nevydržanie. Ale o tom potom.  Štýl splavu bol veľmi podobný prvému dňu. Tempo, kto aké chcel, lode sa spájali a nechali sa voľne unášať prúdom. Spájať lode do voru umožňoval charakter rieky (rieka meandrovala minimálne, bola široká so zvýšenou hladinou a silnejším prúdom ako za normálneho stavu). Ja s Ďurom sme sa nenechali strhnúť davom a rozhodli sme sa zapádlovať si. Ďuro sedel druhý deň vzadu a bol lodivod. Po cca 13 km sme mali zastávku v Brehove, kde na nás čakala milá teta z miestneho pohostinstva a s radosťou nás obskakovala. Musím povedať, že to stíhala s prehľadom.

Vylodili sme sa na jedinom možnom mieste, ktoré bolo navyše v tomto období viac než problematické, nakoľko bol silný prúd a na okrajoch rieky nánosy bahna. Ihneď za nami prichádzali ďalšie lode a pomaly sa vyloďovali, keď sa zrazu jedna posádka dostala do problémov a prevrátila sa. Bol to otec so synom. Problém bol, že to bol laminátový čln a prevrátiť ho v silnom prúde a vo vode kt. ma 1,5m je to prakticky nemožné, keďže je v nej asi 300 l vody. Tak sa začala záchranná akcia, ktorá trvala asi 30 min a odniesli si to parádne Ďurove horské slnečné okuliare, ktoré sme už neskôr nenašli. No podarilo sa nám vytiahnuť chlapca do nášho gumeňáku a loďku s otcom pritiahnuť na druhý breh a vyliať z nej vodu. Nakoniec sme proti prúdu doplávali k miestu vylodenia a musím povedať, že ma ta záchranná akcia fyzicky dosť vyčerpala. Tie 4 pivá a prekusnutie nejakého proviantu mi padlo viac než vhod.

Po asi hodinovej pauze sme pokračovali dole prúdom a vtedy začalo skutočné peklo na vode v podobe komárov. Zažil som kadečo, ale roj komárov všade kde sa pozrieš, je dosť silná káva, hlavne keď nepomáha žiadny repelent. Po asi hodinovom boji, ktorý sme evidentne prehrávali, som dostal skvelý nápad, natrieť sa bahnom. Kupodivu to celkom pomohlo a nebiť toho nepríjemného pachu bahna bol by to excelentný nápad. Tak bol iba dobrý. Od Brehova sme išli Ja, Ďuro a Maťo spojení loďami a nechávali sa poväčšine unášať prúdom. Medzitým sme popíjali, veslovali a smiali sa. Po 5 km sme sa dostali na sútok Ondavy a Latorice. Odteraz sme sa plavili v Bodrogu. Akoby šibnutím čarovného prútika sa prudko znížil počet útočiacich komárov a začalo sa nám lepšie dýchať. Bodrog bol už rieka, kde sa realizuje lodná doprava, takže sa začali objavovať na brehoch rôzne lodné dopravne značky. To že boli v dezolátnom stave a doprava v tejto časti Bodrogu je nulová je druhá vec. Do cieľa druhého dňa to už bola rýchlovka. Zaparkovali sme pri pontóne, vytiahli loďky a vykúpali sme sa v Bodrogu, aby sme zo seba zhodili zaschnuté bahno. Tak ako v predchádzajúci deň aj tentoraz sme rýchlo postavili stan, prezliekli sa do dlhého oblečenia kvôli komárom a išli na pivečko. Krátky pokec a hajde do dediny Zemplín do kulturáku na holúbky. Tam to začalo. Holúbky také jednohubky a počet nekonečný. Proste obžerstvo zalievané nejakou lokálnou domácou pálenkou resp. pálenkami. Po takejto výdatnej žranici sme sa dokotúľali do tábora a rovno k stolom a výčapu. Každý povyťahoval nejaké záložné fľaše. Ja som napr. vytiahol rum, ktorý zmizol za 5 minút. Prestal som nejako vnímať čas, nakoľko mi bolo veľmi príjemne, výborná partia, skvelá zábava, trampské a vodácke piesne. Proste romantika ako vyšitá.

Atmosféru narušovalo občasné ručanie účastníkov splavu, z dôvodu nadmerného požitia holúbkov, ktoré ako som neskôr zistil zanechali na mnohých ťažké spomienky.

Tretí deň ráno klasika ako druhé. Dať sa dokopy, najesť, vypiť, zbaliť a čakať, kým sa vydáme  na cestu. Pravda bola, že sa nikto nikde neponáhľal a na vodu sme sa dostali až po 10:00. Hneď sme sa dali s Maťom do voru a tak to ostalo až do konca splavu. No medzitým sme sa pripojili k ostatným lodiam, ktoré boli všetky spojene do jedného voru, čiže išlo 12 lodí ako vor. Bola to celkom sranda. Táto plavba trvala asi 2 hodiny (no mohli to byt aj 3 nie som si už teraz istý). Nakoniec doplával náš gumeno-drevený vor do finále splavu a to do mŕtveho ramena rieky Bodrog pri obci Streda nad Bodrogom.

Celkovo by som zhodnotil, že je to splav určený pre rekreačných vodákov. Odporúčam aj pre rodiny. Len treba zvážiť, či je rozumné pri takom množstve komárov sa púšťať do takýchto akcii s malými deťmi. Vrelo odporúčam ľuďom, čo sa chcú spustiť a bez zbytočných obáv dôjsť do konca. Tých, ktorí majú radšej aj nejaký adrenalín veľmi nepoteším, jediná svetlá výnimka bola prvá polovica prvého dňa, keď to tieklo a bolo aj zopár zaujímavých perejí. Ale to je tak asi všetko. Ja osobne by som si vybral k splavovaniu s partiou hornú časť rieky Topľa od Hanušoviec alebo Ondavu od Slovenskej Kajne. Kde je istota splavnosti. Čo sa týka druhej časti splavu – na súši, tak tomu nemám čo vytknúť a hodnotím to na veľmi podarený víkend, z ktorého som sa musel aspoň ja dva dni zotavovať.

 Matej