Tradičný horolezecký týždeň Popradské pleso 8.-14.8.2016

Tradičný horolezecký týždeň Popradské pleso 8.-14.8.2016

Po troch dňoch intenzívneho “oslavovania” (Ivo s Maddie sa došli z Ameriky opiť, v sobotu parádna svadba Tutiho a Simi a nakoniec rodinná oslava v Stropkove, odkiaľ sesternicin frajer zo Švajčiarska jednoducho triezvy odísť nemohol) som sa už tešil nato, že si na Popradskom oddýchnem. Tak po svojom.

Pondelok
Tak ako vždy sa dačo muselo dojepokaziť a v nedeľu večer zisťujem, že moja občianka už tri dni nemá platnosť, takže volám Ďurovi a oboznamujem ho so situáciou. V pondelok ráno utekám k policajtom a za desať minút vybavujem papier, ktorý hovorí kto vlastne som. Ani učesať na fotku som sa nestihol. Chalani teda vyrazili skôr bezo mňa a ja som musel vlakom. VT – PO – Kysak – Štrba – Štrbské Pleso. Po niekoľkých hodinách som dorazil a poď ho na popradské. Pekná prechádzka, ani turistov nebolo veľa. Prichádzam na hotel, otváram dvere na “turistickú izbu” a nestačím sa diviť. Toľko luxusu v turistickej izbe som ešte nevidel. Vlastná kúpeľňa s kuchynkou, kožené sedačky a televízor, kde išla len TV Narkóza. Hneď ma chalani aj ponúkli, najedol som sa a ideme na pivo. Rozoberáme kam zajtra pôjdeme liezť a keďže sme na popradskom, tak padla voľba na tatranskú maturitu Žabí kôň (III).

Utorok
O piatej budíček a kontrolujeme počasie. Všetko vyzerá dobre. Dávame raňajky a vyrážame Ďuro, Jožo, Peťo, Igor a ja smer Rysy. Po ceste sme stretli aj zopár turistov a troch vysokohorských nosičov. Každý mal na sebe niečo málo cez 100 kíl. Hneď za Žabími plesami sa púšťame po slabo vychodenom chodníku k nástupu. Pod nástupom čakáme na trojicu pred nami a pomaly sa naväzujeme aj keď po chvíli lezenia zisťujeme, že to nebolo potrebné. Zlaňujeme k začiatku Žabieho koňa a Ďuro ťahá prvý. Za ním sa púšťa Jožo a Ja. Igor s Peťom idú hneď po nás. Krásne exponované lezeníčko. Na pravo Poľsko a Morské oko a na ľavo Mengusovská dolina a nekonečné rady turistov v oboch smeroch. Po zdolaní 3 nenáročných dĺžok nasledovala vrcholová „svojka“ a klasický zlaňák. Ešte sme si vybehli aj na Chatu pod Rysmi a Ja som si aj s Jožom už na ľahko vyšľapal až na vrchol. Ak máte radi miesta plné ľudí a pekné výhľady tak sú Rysy pre vás ako stvorené. Na druhú stranu by si “turisti” po sebe mohli odniesť bodrel aj dole. Pivko na chate a šup ho dole. Stretávame tisíce ľudí. Blé. Na Popradskej chate sprcha, pivo, sauna.
1
Selfie zo Žabáka

Streda
Ranná kontrola počasia odhalila nepriaznivé podmienky pre lezenie. S Ďurom si dávame veget na izbe. Jožo so zbytkom šli na sedlo pod Ostrvou. Na obed už pršalo jak najaté. Celkom nuda. Ani karty neboli. Počkali sme na zbytok a šli sme na pivo :-).

Štvrtok
Štvrtok to tiež ráno vyzeralo všelijako. Najprv sme sa rozhodli ísť na Volovku ale po asi 20 minútach šľapania začalo poprchávať. Tak sme to radšej zabalili a vrátili sa na chatu. Nakoniec nám to nedalo a jedna partia išla vyliezť aspoň na Ihlu v Ostrve a druhá na Kôprovský štít. Peťo, Ja a Ondro zo zvolenskej Slávie vyrážame na sedlo pod Ostrvou. Zo sedla chvíľu po hrebeni a sedielkom dolu pod ihlu. Nabudúce to radšej zlaním. Pod ihlou sa viaže Peťo na dvojičky a ide hore. Po dolezení konštatuje, že to vybehneme aj vo vibramách, tak neotáľame a ideme za ním. Po piatich minútach je polezení a my sa kocháme výhľadom na Popradské a vôbec. Svojka nesmie chýbať a zlaňujeme dolu. Na hrebeň lezieme rovnakým sedielkom. Na sedle máme ešte len 11:00, počasie síce zrelé na dážď, ale na hotel sa nám ešte nechce. Zhodli sme sa, že sa prejdeme k Batizovskému plesu. Cestou nás chytila slušná hmla, ale na chodníku sa nebolo kde stratiť. Vietor, mrholenie a občasné prehánky nás donútili vytiahnuť pršiplášte. Na Batizovskom mi už bola taká kosa, že som vytiahol lesácky pršiplášť, ktorý som mal na sebe asi druhýkrát. Celkom sauna, ale zastavil vietor. Pokukali sme Batizovské a šli sme nazad na hotel. Večer sme dali pivec a pozreli si večerné prednášky chalanov z prvovýstupov v Patagónií. Naozaj zaujímavé rozprávania. Zatiaľ medzitým sa Ďuro, Jožo, Igor a chalani zo ZV vrátili z Kôpráku. Tiež ich poriadne vyfúkalo. Poobede na popradské dorazili aj Janka a Ďurov oco (Pajky).
2
Po ceste na Kôprák

Piatok
Ráno sa zase delíme na dve partie. Ďuri, Janka, Pajky a Jožo ide na Rysy a my tj. Ja, Peťo, Ondro a Samo s parťákom sme sa vybrali k Volovke na jej Južné rebro (III). Cestou stretávame zmiešanú dvojku, ktorá nám hovorí, že je to všetko pod ľadom. Samova dvojka sa rozhodla, že pôjde skúsiť šťastie na Ihlu v Ostrve. My sme to riskli a išli to pozrieť. Na Žabích plesách zisťujeme, že cesta je naozaj pod ľadom a ešte chvíľu bude. Tak poďho na Chatu pod Rysmi na čajík a puding. Po hodine prichádza Ďurová výprava. Ďuro vyniesol 50 kg nákladu a potom pokračovali ďalej až na vrchol. Medzitým slnko už vystúpilo vysoko a ľady povolili a tak sa poberáme pod nástup. Pred nami žiaľ bohu, boli už nalezené asi dve dvojky a jedna čakala dolu. Liezť sme začali až o druhej. Peťo ťahal a Ja s Ondrom sme zbierali. Lezky ostali opäť vo vaku. Ľahučké lezeníčko. Krásne výhľady. Troška zima. Po asi 5 dĺžkach sme hore. Svojky a zlaňáky dolu. Asi 150 metrov. Na chatu prichádzame až o ôsmej, keď už končia všetky prednášky. Čo už, snáď to na ďalší rok stihneme. Jedlo, pivo a guľáš. Večerná klasika.
3
Svojka z Volovky

Sobota
Peťo nás ráno opúšťa a cestuje domov. Tak sa znova delíme. Janka aj s Pajkym idú na Kôprák, Ďuro s Jožom cez sedlo nad Ostrvou na Tupú a naspäť Zlomiskovou dolinou a Ja s Ondrom sa púšťame pod Ošarpance. Cestou stretávame kopec lezcov. Pod nástupom do cesty Komín Komarnického- JV hrebeň (III) nás čakajú dve slovenské dvojice a jedna poľská. Rozhodujeme sa teda, že nastúpime do cesty Kortán – Prokeš (III-V). Nastúpená je len jedna dvojka. Čo nás aj teší, keďže Ja som ešte bez skúsenejšieho lezca v Tatrách neliezol a Ondro lezie v Tatrách po prví krát. Že sa necháme viezť. Ale aj dvojka pred nami odbočila zle a my za nimi. Čo sa tiež nakoniec ukázalo ako dobrá vec, pretože nás pod vrcholom chytila riadna hmla. Ale poporiadku. Prvú dĺžku ťahám ja. Asi 20 metrov bez zakladania a som na štande. Druhú ťahá Ondro mierne rozbitým komínom. Nevyzerá to vôbec lákavo, som rád, že môžem istiť :D. V komíne sa mi ešte podarí vylomiť loker veľký jak moja hlava. Ten mi cestou dole pohladkal nohu. Celý v šoku som ani nezakričal, že čosi padá. Našťastie pod nami už nikto nebol. Celý vyklepaný doliezam k Ondrovi. Tretiu dĺžku idem Ja. Všelijaké je to lezenie. Aj to zakladanie železa. Zakladám prvý krát a som rád, že to tam vôbec drží. Po 50 metroch už toho mám naozaj dosť. Laná sa mi treli asi o každú možnú hranu. Chvíľami som mal pocit ako keby som hore ťahal aj Ondra. Kričím na Ondra koľko mám ešte lana. A on nič :D. Znova kričím a zase nič :D. Ľudia dobrí, berte si do Tatier vysielačky! Rozhodnem sa teda, že zaštandujem. Tri čoky štand. Eňo ňuňo. Kukám nato a dúfam že to vydrží. Dvojka, ktorá vyštartovala skôr, štanduje len kúsok nad nami na vlastnej skobe, tak tam rovno posielam Ondra. Nakoniec sme sa stretli s ľuďmi, ktorý liezli Puškašovu cestu a spolu s nimi sme to strihli kdesi úplne doľava, zlanili 30 metrov a utekali pred hmlou. Cestou dole už poprchávalo, šmýkalo sa. Som rád, že som si kúpil nové boty :D. Došli sme konečne na chatu, klasicky sme sa obriadili nech vyzeráme ako ľudia a nie ako horolezci a zábava môže začať. Popoludní ešte dorazil aj Banky, ktorý bol deň predtým na Slávkovskom štíte. Večer zase prednášky, zabíjačkové hody a potom tancovačka až do rána. No paráda. Spať sme išli ani neviem kedy.
4
Pohľad do Zlomiskovej doliny na Ľadové pleso

Nedeľa
Izbu sme museli vrátiť do 10:00 tak aj bolo hoci to bolo náročné. Rozlúčili sme sa s hotelom a plesom a šli sme po tej hnusnej asfaltke dole k autu.

Vidíme sa znova ďalší rok na Brnčálke.

Maťo

[nggallery id=61]

Comments are closed.