Tradičný horolezecký týždeň sa tento rok uskutočnil 10.-16. augusta. Každoročne ho organizuje spolok JAMES. Bol to už 91. ročník. Tento krát vystriedala Hotel na popradskom plese Brnčálka (Chata pri zelenom plese oficiálne). Zo Slaňáku boli reprezentovať Ďuri, Maťo a Jožo. Na víkend sa k nám pridala ešte Janka a v nedeľu aj Ďurovi rodičia a jeho sestra Katka.

Potom čo som v piatok oslávil narodky som sa v sobotu odstránil do Košíc, z ktorých som potom v nedeľu ráno štartoval do Tatier. V sprievode Jara, neodolateľnej Koci a Lukáša, ktorý sa tvári furt jak modelka nasadáme do vlaku a po zopár prestupoch vystupujeme v Tatranskej Lomnici. Na Zelene pleso chceme ísť cez Skalnaté pleso a Svišťovku, lebo naokolo bližši. A taktiež som chcel vedieť koľko toho viem na svoje telo naložiť a nezomrieť. Na Skalnaté nám to trvalo takmer tri hodiny. Bez aktívnej pomoci od Koci (šla tesne predomnou) by som šľapal asi aj 4. Neviem aký ťažký som mal batoh ale minimálne 100 kíl mať musel :-D. Nejako som sa dotrepal hore. Posvojkovali sme sa, najedli sa, chytali sa za hlavu aké ceny tam strúhajú v bufetoch, ale veď keď som sa tu vyviezol lanovkou tak si aj predražené pivo zaslúžim. Kukám na Lomničák jaky je krásny, to ešte neviem, že o pár dní sa naň budem škrabať. Cesta na Svišťovku sa už dala zvládnuť aj bez Kocinej pomoci a tak sme o pár hodín už sedeli pred chatou, jedli fazuľovú a pili chmeľovú. Sadli by sme si aj dnuka, ale toľko ľudí nie je ani v jedálni na TUKE o 12:00. Dojedli sme a dopili, rozlúčil som sa s podpornou skupinou a šiel sa ubytovať. Dal som si šlofíka a čakal na Joža zo zvolenskej Slávie. Večer sme dali ďalšiu chmeľovú a šli sme spac.
Na druhý deň Jožo navrhol, že pôjdeme zbytku partie naproti pomôcť vyniesť veci. Kdesi Nad Matliarmi sme ich stretli. Zvolensky Jožo pokračoval ďalej do Lomnice za Jožom (preceda), ja som zobral nejaký vercajk od nášho Joža. Ďuri sa zlakomil a nepodelil sa o nič. Došli sme na chatu, dali si chmeľovú a čakali na zbytok zvolenskej výpravy. Keď došli tak sa dohadovalo kam sa pôjde. Za obeť padol Čierny štít, potom už Ďuri zobral gitaru do ruky a bolo vybavené.
Tretí deň. Budíček o piatej. Nič nové, z Paklenice sme už naučení. Rýchle raňajky a šľapeme k nástupu. Čosi mi nesadlo a musel som neočakávane S(t/r)ÁŤ. Všetko dobre dopadlo a mohol som pokračovať ďalej. Cesta pod Čierny štít viedla Veľkou zmrzlou dolinou asi 2 a pol hodiny. Zabijak. Pod nástupom do cesty sme doplnili sily, nechal som si zapliecť vrkoč (diki Alica) a šlo sa liezť. Dokopy nás tam boli 4 partie. 2 dvojky a 2 trojky. Všetci sme liezli cesty vedľa seba. Bolo to parádne, vrelo odporúčam liezť so sestrami Mlynarčíkovými, o zábavu na skale bolo postarané. O to viac, že sme mali vysielačky naladené na rovnakej frekvencii. Ďuro si zobral na starosť mňa a Joža. Všetko ťahal on, ja som bol posratý a Jožo bol prvý krát na viacdĺžke. Liezli sme krásnu exponovanú viac menej položenú cestu, (Puškášov pilier IV). Asi za 4 hodiny sme to doliezli. Počasie nebolo až tak zlé. Pod mrakom a nejaký ten fukot. Ďaleko kdesi aj nejaký ten hrom. Opäť svojky a fotečky a poď ho dolu. Rovnaké dobrodružstvo ako cesta hore len už bez lana. O pár hodín sme na chate a papáme polievky.
Ďalší deň som sa necítil ani na lezenie ani na túry. Na chate som našiel malú knižnicu a v nej Tri gaštanové kone tak som si celý deň čítal. Ďuro s Jožom sa vybrali pozrieť Šutra a Kozenkáča na Zámku. Po ceste späť vyniesli 40 pív na Brnčalku aby boli zásoby pitia na celý týždeň. V tento deň sa zvolenčania pustili do Hrany Weberovky, cesta na Kežmarský štít (najvyššia stena v tatrách). Doliezli to síce po tme a bivakovali v tej zime hore, ale ráno aj tak došli všetci vysmiati.
Piaty deň sme sa vybrali už len Ďuro a ja na Weberovku VI, ale stačilo nám aj po Nemecký rebrík. Zhruba do dvoch tretín toho kopčiska. Znova ťahal Ďuro, lebo ja som sa vôbec necítil. Aspoň si Ďuro trocha zamakal. Nástup pred piatou. Teraz už len zhruba 45 min. Východ slnka som v Tatrách videl po prvý krát. KRASOTA. Prvá dĺžka bola asi za tri tak sme to dali len tak. Pri druhej sme liezli radšej s lanom a pri tretej sme si už obúvali aj lezky. Opäť krásna cesta (pre mňa :D), niečo okolo stupňa obtiažnosti VI a asi 10 dĺžok. Ja som sa najviac zapotil práve v šestkovom úseku a pod previsom, kde som mal strach aj keď som bol na hornom lane. Som rád, že to Ďuro celé vytiahol, má môj rešpekt. Celý opis cesty je dole v linku. Po poslednom lezeckom úseku už nastali len trojkové pasáže po suti až po Nemecký rebrík. Zase svojky a fotečky chaty a okolia. Doniesol som si hore tuniaka a sójovu tyčinku. Luxusná odmena. Počasie opäť pod mrakom, občas fukot, ale bez dažďa. Zostup po Nemeckom rebríku. Samá suť, nie príliš príjemná turistika. Na jednom mieste bol dokonca zlaňák. Došli sme na chatu a opäť polievočky. A preceda Jožko nás ponúkol aj niečím fajnoveším.

Šiesty deň bol výlet na Lomničák. Znova vstávame o piatej, ale tentoraz sa najprv musím rozpamätať prečo vlastne vstávam. Po chvíli mi docvakne a ešte naladený zo včera sa smelo obliekam a balím si desiatu. Ešte zo dve hodiny spánku a nešiel by som nikam. Na Svišťovke to na mňa doľahlo úplne. Ale nevzdával som to a kráčal ďalej a dúfal, že sily nejak vystačia. Na Skalnatom sme si dali pauzu. Ďuri po včerajšku tiež potreboval nejaký liek tak si dal kofolu. Na Lomnické sedlo nám to trvalo asi 2 hoďky. Tam padla klobása a už troska splesnivetý chleba. Až cestou zo sedla som naplno pocítil ako mi chýbali poriadne raňajky. Niekoľko sto metrov pod vrcholom nás chytá menšia hmla, ktorá sa ale tratí a na vrchol doliezame celí. O chvíľu sa mraky rozplynuli úplne a my sme si užili nádherný výhľad z druhého najvyššieho miesta na Slovensku. Ak by niekomu bolo málo vo vnútri observatória je temná super luxusná reštika. Mal som pocit, že som v Košiciach na Hlavnej. Svojky a fotečky nesmú chýbať. Pohľady okolostojacich na práve doliezajúcich horolezcov sú vcelku zábavné. Najeme sa a ideme dolu. Ďuro sa s nami na Skalnatom lúči a ide po Janku do Lomnice. My pokračujeme ďalej na Svišťovku a na Zelené pleso. Cesta pre mňa nekonečná. Bol som naozaj zničený, občas som si pri zostupe zo Svišťovky aj zatancoval na kamennej suti. Večer opäť polievky. A ešte aby som nezabudol, tak na nás niekto z neba vylial vedro vody. Asi tak 10 krát :D. Pri zostupe z Lomnického sedla.
Posledný krásny deň sme doobeda strávili vysedávaním pred chatou, len Ďuro s Jankou išli zmoknúť na Jahňací štít. Poobede už sme veselo šľapali dolu. Jožo išiel napred a došiel s autom z Lomnice na Kežmarskú bielu vodu, kde nás naložil a šli sme domov. Jožo ma vyložil v Prešove a odtiaľ vlakom do KE spac.

Tohto krásneho výletu sa zúčastnili Ďuri, Janka, Jožo, Maťo a partia zo zvolenskej Slávie Jožo, Pauli, Jožo, Lenka, Alica, Mirka, Siťo , Ľudo, Mišo, Vlado a Danka. Verím, že na ďalší rok sily vyrovnáme.

Maťo

Link na weberovku: Weberovka

[nggallery id=55]