Tak náš pán najvyšší, sám pán predceda vymysleli akciu Bodoň. Tak nie v najväčšej účasti, ale predsa sme sa vybrali si zaliezť na Bodoň, ktorý je, resp. bol svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku. Celé to začalo 29.8.2024 o 8:00. Osádka 1 bola rodina Homzovcov (v počte 4 kusy) a osádka 2 (Samo, Anička, Jaro a Alžbeta). Osádka 1 vyrazila presne podľa plánu, ale my sme museli budiť Aničku po dlhej šichte v karčme. Aj napriek zdržaniu sme sa od parkoviska ( https://sk.mapy.cz/s/kesazubogo ) vybrali pešo na ľahkú, ale dlhšiu prechádzku po žltej značke k hradu Bodoň ( https://sk.mapy.cz/s/kasupatede ). To sme dali asi tak za 60 min. Kubko, ktorého zdržiaval Ďuro, prišli asi 15 minút po nás. Hneď po príchode sme prišli na to, že nikto nemal oheň a … doopekali sme. Keď sme nedokázali zapáliť oheň ani cez objektív fotoaparátu, zázrakom Sám Pán Predceda vytiahali zápalky z lekárničky…. a bol oheň.

Ale rýchlo sme sa rozložili a šup ho ku skalám , predsa trochu zaliezť. Liezli sme podobne ako sme prišli, Homzovci a zvyšok. Ďuro vytiahol 2 cesty na pravej časti skál, Tatranku vpravo a Tatranku vľavo (obe za IV) pre Lauru a Kubka. Celá rodinka Homzovcov statočne vyliezla tieto cesty.

Ja s Alžbetkou a Samom a Aničkou sme sa vydali úplne doľava a začali liezť odtiaľ. Cesty ťahali Anička so Samom – Bez mena a Kolaps, obe za V+. Alžbetka si vyliezla svižne cestu Kolaps (V+ na horné). A v tom sme sa rozhodli, že to je to správne miesto na jej prvé zlaňovanie. Cesta Bez mena a Kolaps končia v tom istom zlaňáku a k tomu stojíš na dosť veľkej rímse. Doliezol som k Betke na hornom lane cestu Bez mena, nie až tak svižne ako ona, ale predsa. Tam som dohliadol na to, ako Betka zužitkuje svoje teoretické základy, ktoré mala ohľadom zlaňovania. Išlo jej to celkom dobre, samozrejme malo to svoje muchy. Prúsik zvládla, aj s kýblikom si poradila. A tak si Betka prvýkrát ozajstne zlanila zo 16 m.

Ďalej tu liezli Samo s Aničkou. Obaja vyliezli, vytiahli ešte cestu Na záver (V+), 50 (V+), LH (V) a Coccinella (V+). Taktiež si spolu vyskúšali spoločné zlanenie z ciest Kolaps a 50, kde najprv vyliezla Anička a zhora istila Sama, aby k nej doliezol. Pre Sama to bolo taktiež prvé zlaňovanie ako pre Alžbetku.

Po opekačke a hraní sa, Alžbetka si ešte vytiahla cesty Tatranku vpravo a Tatranku vľavo (obe za IV), jednoducho a OS. V závere si ešte chcela vyliezť niečo ťažšie ako Tatranky, ale už sa jej nechcelo ťahať, tak jej pán predceda ladne vytiahli cestu Dievčenská (V+), ktorá sa krúti spod previsu až na vrchol. Pre Alžbetku mala táto cesta ťažší začiatok, ale zvládla to nakoniec bez odsadnutia a potom už plynulo doliezla až hore.

Touto cestou sa zavŕšilo lezenie na Bodoni a pomaly sme sa pobrali rovnakou cestou domov. Celkovo sa jednalo o príjemné lezenie v tieni, kde si človek nájde množstvo ciest okolo obťažnosti V.

Už tam sme začali plánovať ďalšie lezenie už o pár dní, na Branisku.

Jaro.