„alebo ako sa lezie keď sa počasie zblázni“

Ako každý rok som sa tešil na toto podujatie a stretnutie sa zo skvelými ľuďmi na jednom mieste.

Už mesiac dopredu som otravoval predsedu Ďura s otázkou kedy to bude, neustále som čekoval stránku Kalamárka. Až jedno krásne poobedie som objavil leták s termínom a dovolenka bola jasná.

Keď prišiel ten inkriminovaný deň odchodu na Kalamárku, bol som zbalený v priebehu piatich minút a z práce som zmizol len sa za mnou zaprášilo. Odchádzam do Nitry kde ešte stíham navštíviť prednášku o Indii a trielim na autobus s priateľkou do Detvy. Samozrejme ako je u mňa zvykom na počasie som sa nepozrel. A tak počas jazdy busom a upozornení od ľudí v mojom okolí, že má pršať pozerám na predpoveď, no a tá priaznivá nebola, no čo už predpoveď nemusí vždy vyjsť, no tentoraz vyšla. A tak volám Ďurovi ako je na tom a, že kedy dôjde a s kým príde. Samozrejme ďalší telefonát Jožovi ako je to s miestami na chate pretože „hlúpi Jano“ si zobral len spacák. S príchodom do Detvy nás čaká krásna túra cez celú Detvu až na Kalamárku a s malým srdiečkom čakám, že cestou hore stretnem Joža, ktorý vybavuje organizačné veci. No Jožo nejde a nejde a tak šlapeme. Rozcvička ako stvorená. Po príchode na miesto určenia zložím veci a prvá vec idem pozrieť skaly kým je ešte svetlo. Až pol hodinu na to prichádza Jožo aj s vecami. Pomáham zložiť a uteká naspäť do Zvolena po chmeľovú slasť a tak sa rozhodnem rozložiť oheň a stan, ktorý mi požičal. Už sa zotmelo a tak pri ohníku opekajúc špekáčiky a iné lakocinky dôjde Jožo aj s Pauli a Ďurom Š. Pri debate a čakaní na Ďuriho H. so sestrou a Jankou opekáme, kecáme, užívame si konečne to, že sme vypadli z rušných ulíc miest. Je neskoro záľahám do stanu a spacáku. O Druhej ráno prichádza Ďuro, Janka a Zuzka, zvítať sa nestíhame veď času bude dosť a tak zaľahujú aj oni.

Ráno je skoré nakoľko je jelenia ruja v plnom prúde a dva jelene ručali z vedľajšej chatky kde vo veľkom oslavovali celú noc. Po rýchlych raňajkách a po presťahovaní sa do chaty kde sme ako klub dostali jednu izbu s heslom „dobrých ľudí sa všade veľa zmestí“ sme sa venovali rôznej činnosti. Počasie bolo sychravé a obaja Jurajovia sa vybrali prezrieť horné a dolné skaly s tým, že vyberú posledné súťažné cesty. Jožo pilne pokračoval v dokončovaní súťažných hárkov. Ja som sa postaral aby bolo teplo na chate a krátil som si čas pobehovaním hore dole. Po odchode Joža a Ďura na posledné vybavovačky a zadováženie mäska na poľovnícky guľáš som sa rozhodol nabrať nových síl krátkym spánkom. Po obede sa tu začala zbierať skvelá partia, prišli aj ďalší členovia nášho klubu Maťo B., Kubo s Viky a v neposednom rade veľký Šuter s Jankom S. Zábava sa mohla začať. Po príchode Joža s Ďurom a mladým jeleňom Kamilom v kufri sme skočili k horárovi, ktorému patrí veľká vďaka za pomoc s Kamilom, kde sme ho pripravili na porciovanie na guľáš. Kto mal nožíček a zdravé ruky pomáhal pri porciovaní. Medzitým sa na chate rozbehla skvelá zábava a pripravil sa výčap na sobotňajší pretek. Zábava pokračovala do neskorej nočnej hodiny a potom povinne všetci spať a pripraviť sa na zajtrajší pretek.

Ráno bolo opäť skoré a počasie bolo stále mokré. Jožovi stále zvonil telefón s otázkou „budú preteky?“ Nachvíľu sa počasie umúdrilo a hor sa dole na štartovnú čiaru. Pešo sa nám nechcelo a tak sme naskákali do áut. Cesta dole bola rýchla a plná srandy nakoľko v aute nás bolo požehnane, dokonca aj kufor bol plný horolezcov. Po príchode na štart sa všetky oči na nás s údivom pozerali koľko nás v tom aute je. Po registrácií a krátkom oboznámení sa s priebehom pretekov sme sa postavili na štart. Beh hore bol nekonečný príbeh a po dobehnutí z posledných síl som si dal teplý čaj, ktorý som veľmi rád uvítal. Počasie nie a nie sa zlepšiť, práve naopak, začalo poprchávať a s postupom času sa intenzita dažďa zvyšovala. No mnohých to neodradilo a pustili sa do zdolávania ciest. Ja s Ďurom, Kubom a Maťom sme sa pustili na horné skaly. Ideme pozrieť čo je tam suché a čo si vylezieme. Na rozcvičku sme si dali „Medzi rečou V“ cesta krásna no hore už mokrá. Následne sme šli na „Lustráciu“ za V+ kde som ja po chytení mokrého stisku odpadol a povedal som si stačí. Ďuro s Kubom si vyliezli ešte „Vzdušná hrana“ za V a „Drevená cesta“ za V- Kubo si nakoniec dal ešte aj „Obrovská strecha“ za VI+. Počasie nám toho poliezť nedovolilo veľa pretože skaly boli dosť mokré. Po presune na chatu sme si dali na zohriatie tekuté šťastie a pri rozhovoroch čo je nové a o svojich lezeckých zážitkoch čakali na vyhodnotenie. Po odovzdaní posledného zmoknutého súťažného hárku a po rýchlom sčítaní sme sa dostali k vyhodnoteniu a tombole. Minútou ticha sme si aj uctili pamiatku nášho kamaráta lezca Dušana Leskovjanského, ktorý zahynul tohto roku v Slovenskom raji. Po odovzdaní cien začala voľná zábava a podával sa guľášik. Zábava gradovala až do neskorých ranných hodín. Gitaru a spev bolo počuť po celej Poľane a určite si nie jeden medveď aj zatancoval.

V nedeľu ráno sme ešte rýchlo upratali, pobalili si veci a utekali na vlak. Skoro všetkým sa v pondelok začínal pracovný týždeň. Chlapci ešte ostali a užívali si skvelú zábavu pri ohníčku a opekanom jeleňom mäsku. Bolo na nich vidno, že sa im odtiaľ nechce ísť domov a radi by tam ešte minimálne jeden večer ostali. Mne na tieto krásne štyri dni ostanú spomienky na dlho a budem sa tešiť na ďalší ročník, na ktorom určite chýbať nebudem.

Týmto by som sa chcel aj poďakovať Jožovi Sklenárovi za zorganizovanie takéhoto podujatia a všetkým zúčastnením za skvelú atmosféru a verím, že na ďalší ročník sa tam stretneme opäť v hojnom počte.

Ján Vargovčík

oficiálne výsledky pretekov nájdete tu Výsledky

[nggallery id=54]