Asi o 8:10 sme vyrážali za novou lezeckou oblasťou nad tunelom Branisko. Na skaly sme išli hodinu autom na parkovisko, kde sme museli odparkovať. Po odparkovaní sme si zobrali všetky veci a vybrali sme sa k skalám. Pri skalách sme boli o 9:50 a vtedy začínalo dobrodružstvo.

Ako prvú cestu sme si vybrali ľahkú 4- s názvom Egreš. Najprv som ju vytiahla a neskôr ju Betka (7) vyliezla na top rope. Cesta sa nám páčila a aj preto si ju Betka na konci vytiahla. Bola totiž veľmi dobre odistená. Na maximálne desiatich metroch bolo až 7 expresov. Bola to cesta na začiatok lezeckého dňa alebo aj na učenie sa cvakania.

Po Egreši sme si vybrali trošku ťažšiu cestu a to cestu s názvom Hore pochopíš, ktorá bola hodnotená ako 6. Ja som v nej odsadla raz, a to až v poslednej expreske a to pred pomerne ťažkým krokom, čiže tentokrát sa o on-sight nejednalo. Betka ju nakoniec dala tiež, ale išla ju dvakrát lebo jej nevyšiel krok a obila si kolená. Tak sa prezliekla do dlhších nohavíc a ten ťažký krok zvládla.

Po týchto dvoch cestách sme už liezli cesty zaradom. Trošku sme si oddýchli, načerpali sily a išli rovno na ďalšiu cestu s názvom „Zaludná” hodnotená ako tiež 6. Ja som ju znova on-sightla a Betka po pár odsadnutiach opäť dosiahla top.

Hneď nato som išla ďalšiu 6 a to Veselý tobogán (na obrázku nižšie). Túto cestu som taktiež on-sightla ale bola ťažšia a tak som povedala aby ju Betka nešla lebo by sa zbytočne trápila. Tak sme si trochu oddýchli a išli sme ďalšiu cestu ohodnotenú ako 5+ a to „Cez výlom”. Tú sme museli na začiatku obliezť, lebo ten spomínaný výlom niekto vylomil. Bola to taktiež pekná cesta.

Potom sme si dali chvíľku oddych, Jaro mi dovolil, že keď mu na zemi ukážem, ako by som sa naviazala na zlaňovanie, tak že môžem ísť. Tak som skúšala a nakoniec mi nedovolil 🙁 . Tak sme išli na ďalšiu cestu s názvom Vulkán tiež hodnotenú ako 6. Túto cestu, ako povedal Jaro, sme vybehli a tak sme ju hneď ako sme doliezli, stiahli.

Po ceste Vulkán sme si dali dlhšiu prestávku a najedli sme sa. Po nej som sa rozhodla, ísť nejakú ťažšiu cestu. Peťo Haľko nám poradil peknú 7 s názvom Amadeus. Pred touto cestou som sa išla spýtať pánov z relácie Televíkend, či by ma nevedeli natočiť a povedali, že áno takže som mala ďalšiu motiváciu na prekonanie svojho maxima na skalách. Tak som začala liezť. Zo začiatku to bolo celkom ľahké, ale keď sa začalo ísť doľava, tak sa to pomaly sťažovalo, až som prišla k takej vani a tam to bolo celkom ťažké. Tak som si trošku oddýchla, no neodsadla som a išla som ďalej. Nebolo to tam ľahké, ale vďaka tomu, že som vynaliezavá, tak som to zvládla a na konci to už bolo ako za odmenu.

Ľudia z relácie Televíkend so mnou ešte urobili rozhovor. Potom som si chcela vyliezť ešte jednu cestu s názvom Lámavý kút hodnotenú ako 6.

Po nej sme sa zbalili a išli sme pomaly k autu. Tam sme si urobili ešte fotku s autom rtv: (asi ešte nemali nové auto 🙂 ). A išli sme domov.

Eliška (13)