Browsed by
Mesiac: júl 2018

SITNO 14.6.-17.6.2018

SITNO 14.6.-17.6.2018

 Tak a je to tu. Prvý ozajstný, veľký, klubový, suprový, parádny a ešte neviem jaký výjazd Slaňáku. Super bolo. Viac niet čo dodať.

Ale nie. Malo sa ísť do Paklenice, ale pre jednu príjemnú nepríjemnosť sa predstavení klubu zhodli na Sitne. Ideálna lokalita. Všetci sme to mali rovnako ďaleko, aj keď som nakoniec cestoval s ostatnými z východu (kvôli tej príjemnej nepríjemnosti). Cestou z VT sme sa ešte zastavili v Ružomberku na nákupy, borovičku a čískejk. Diky Kubo a Vika. Došli sme konečne na počúvadlianske jazero nad Banskou Štiavnicou a začali rozkladať tábor. Až za tmy došli ďalšie posádky. Ten večer sa nás tam zišlo 19 kúskov.

Samozrejme, že nás hneď ráno vyšmarili z kempu. Vraj neni sezóna. Bla bla bla. Tak sme museli preč. Nakoniec sme stanovali pri Sitnianskom hrade. Pekná zrúcanina. Oplatí sa tam zbehnúť už keď budete na vyhliadke. Dovalili sa ďalší ľudia. Odkedy som preč z východu tak som aj stratil prehľad koľko nás v klube vlastne je. Das tisic stanov sa postavilo. Ja som žiadny nemal, spal som pod dreveným prístreškom. Odporúčam. Poobede sme si konečne šli zaliezť. Nejaké 4ky a 5ky, do 25 metrov. No nádhera. A tuším, že tam padla aj nejaká 6tka. Večer už prebiehal v klasickej horolezeckej nálade. To nejdem rozoberať, všetci vieme o čo sa jedná.

Druhý deň sa varil guľáš a vyliezlo kopec ciest. V kempe som nebol celý deň takže neviem ako presne to tam prebiehalo. Videl som len výsledok večer 😀 Poliezli sme opäť veľmi pekný sektor. 4ky, 5ky. Guľáš majsterFajnové lezeníčko. Taktiež sme mali aj hodinu metodiky. Cestou zo skál sme sa ešte zastavili na Chate Andreja Kmeťa na Sitne. Fajnová šošovicová či kapustová, ale aj chmeľová polievočka. Pomaly sa už ale začalo stmievať tak sme šli do nášho kempu na guláš a iné fajnotky. Zábava až do rána po našim. Radojsc žic. V nedeľu sme už všetko balili. Baby ešte vybehli čosi poliezť. A rozpŕchli sme sa všetci preč.

Dúfam, že sme započali novú, veľmi príjemnú tradíciu v našom klube. Verím, že sa uvidíme aj na ďalší rok v minimálne rovnakom počte. Zvyknem písať účastníkov zájazdu na konci článku. Ale bolo nás toľko, že napíšem len: SLAŇÁK a kamaráti zo Zvolenskej Slávie 🙂

                                                                                                                                                             Bako

Metodický deň na Dreveníku 27.5.2018

Metodický deň na Dreveníku 27.5.2018

Metodický deň JAMES. Na tento deň sme sa všetci už dlho tešili. No počasie nevyzeralo veľmi prajne. Hmlou zakrytý celý okres Spišskej Novej Vsi nám nedodával veľmi na optimizme. Avšak nás horolezcov nerozhodia nejaké predpovede doktora Iľka.

Začiatok bol stanovený na 9 hodinu, a tak sme 9:05 zaparkovali autá, pobrali si veci a nejako na verím v Boha hľadali cestu ku skalám, rozdelení na dve skupiny: Filip s Ďoďom a Vladom doprava a Maťo, Monika, Deniska a ja doľava. Ako vždy, nevedeli sme sa zhodnúť na jednej ceste. Asi za 10 minút sme už boli na tom správnom mieste (skoro naraz, až na to, že my prví)– v kotle skál a príjemnej spoločnosti ľudí s rovnakou krvnou skupinou. Našťastie sme oveľa neprišli, pretože sa meškalo so začiatkom.

Priebeh akcie bol riešený veľmi voľne, a tak sme sa pobrali trochu si zaliezť. Čochvíľa sme boli celí mokrí–našťastie nie z prvotných obáv o počasie – ale vytrápili sme sa v cestách. A nakoniec nájsť skalu, ktorú zatiaľ nezasiahlo pražiace slnko, bolo takmer nemožné. Vyliezli sme pár pekných ciest, na ktorých názvy si už nespomeniem. Na vrchole nás čakal perfektný výhľad ako odmena za tie vypotené hektolitre.

 Keď sme sa už dobre rozliezli, vrhli sme sa na dávku metodiky, ktorá sa nám núkala. Dokopy sme mali k dispozícii 5 stanovíšť, pričom na každom stanovišti sa rozoberalo niečo iné.

 Ako prvé sme si vybrali stanovište o robení štandov na viacdĺžkových cestách, ktoré sú typické v horách. Rôzne spôsoby robenia štandov spolu s vysvetlením – kde, čo, prečo, ako a kedy –nás zaujalo až tak, že sme sa tam hodnú chvíľu zdržali. Ako vždy, Slaňákov tam bolo najviac… počuť. Niektorí sme si robenie štandov aj vyskúšali, čo sa (ako inak) nezaobišlo bez vtipných poznámok.

Presunuli sme sa k ďalšiemu stanovišťu –istenie 80-kilového Feriho. Nebol to žiaden dobre udržiavaný chlap v stredných rokoch, ale 80-kilový mech s pieskom. Celé stanovište malo simulovať istenie pri váhovom rozdiele medzi lezcom a istiacim. Trochu sme si pritom zalietali pár metrov nad zemou a Feri bohužiaľ schytal niekoľko desiatok kopancov, akoby mohol za to, koľko váži. Vyskúšali sme si aj istenie cez istiacu pomôcku Ohm, ktorá slúži na tlmenie tohto váhového rozdielu. Na tomto stanovišti nás zastihol aj tím z relácie Extrémne v horách. Tak pri troche šťastia budeme hviezdiť dokonca aj v telke.

Nasledovali ďalšie stanovištia; stanovište o hrudnom úväze pod vedením Petra Padúcha. Priebeh bol veľmi rýchly, pretože všetci od nás sme hruďák dobre poznali.

Stanovište o správnom cvakaní expresiek bolo zvlášť užitočné. Ani vo sne by mi nenapadlo, akými rôznymi spôsobmi sa môže expreska nedopatrením vycvaknúť. Stačilo mi to raz vidieť a mám to vryté do pamäte.

Bohužiaľ, okolo druhej sa mraky poschádzali a hlásili, že Iľko sa predsa len trafil na správny kontinent, a tak sme posledné stanovište – o zlaňovaní – ani nestihli. Čerešnička na záver bolo pár cien, ktoré niektorí Slaňáci povyhrávali (medzi nimi napríklad tričko od JAMESu – Maťo alebo ročné predplatné časopisu Horolezec–Filip). Výhercovia museli pomôcť spoločne odniesť dolu nášho Feriho.

Ešte spoločná foto a ďalšia super akcia je za nami. Hovorím za všetkých, keď poviem, že nám tento deň dal oveľa viac, ako sme očakávali.

A pri tej všetkej dávke metodiky je na mieste spomenúť aj Ďoďove (ne)metodické pravidlo: „Nevieš uzol? Urob veľa.“

                                                                                                                                                                                      Aďa