Aj keď sme Turniská tohto roku plánovali aspoň dvakrát podarilo sa nám sem prísť zaliezť len raz, a to v prvý septembrový víkend. Pozberali sme sa ja (Kubo), brácho Maťo a Ďuro Homza. Z Vranova sme vyrážali už v piatok okolo 13:00 a cestou sme zašli na nejaké dobroty do pečovskej v PO. V Kojšove nás nejako vtiahlo do miestnej krčmy. Chlapci si dali zopár orosených a ja som padol dobrovoľne za obeť (šoféra) a dal si turka :D. Jedno, druhé možno piate? Mňa už svrbeli…
Po troch dňoch intenzívneho “oslavovania” (Ivo s Maddie sa došli z Ameriky opiť, v sobotu parádna svadba Tutiho a Simi a nakoniec rodinná oslava v Stropkove, odkiaľ sesternicin frajer zo Švajčiarska jednoducho triezvy odísť nemohol) som sa už tešil nato, že si na Popradskom oddýchnem. Tak po svojom. Pondelok Tak ako vždy sa dačo muselo dojepokaziť a v nedeľu večer zisťujem, že moja občianka už tri dni nemá platnosť, takže volám Ďurovi a oboznamujem ho so situáciou. V pondelok ráno…
Igor, Lukáš, Bako a Ja sme sa v júni dohodli, že prejdeme hrebeňom Nízkych Tatier. Niektorí už majú nejakú tú hrebeňovku za sebou, pre iných to je „po prvé“. V predposledný deň pred odchodom sa k nám pridal aj Ďoďo, ktorý, myslím si, bude spomínať na tento výlet do konca života. V predvečer odchodu sme sa všetci okrem Igora stretli u Baka na byte. Ruksaky nabalené po vrch. Odhadom 17- 18 kg. Noc bola rýchla a spánok nič moc. Deň.1…
Prvý rok horolezeckého krúžku v CVČ máme takmer za sebou. Môžem za seba povedať, že celkom úspešne. Preto sme sa rozhodli za odmenu zobrať deti na ozajstné skaly.
Dňa 19.05.2016 študenti ôsmeho až deviateho ročníka Základnej školy v Bystřici nad Pernštejnem v rámci spolupráce so ZŠ Juh Vranov n/T. si mohli vyskúšať svoje lezecké schopnosti na našej umelej lezeckej stene. Niektoré decká do toho išli zhurta iné po troche presviedčania (šak sa neboj, to lano ťa udrží :D). Pár z nich už mali skúsenosť s lezením a preto im to nerobilo problém, veď predsa len v Čechách to nie je úplne neznámy šport. Pre nás to bola veľmi pekná skúsenosť privítať našu prvú zahraničnú návštevu.
Dňa 29. januára 2016 usporiadalo Centrum voľného času v spolupráci s Horolezeckým klubom SLAŇÁK prednášku s názvom SLOBODA NA HRANICIACH.
V utorok 8. decembra 2015 sa uskutočnil v Centre voľného času I. ročník „Mikulášskeho lezenia“ – preteky v lezení na umelej lezeckej stene. Súťaž bola určená pre deti do 15 rokov. Celkovo sa jej zúčastnilo 25 detí, z toho 14 chlapcov a 11 dievčat. Pripravených bolo 7 súťažných ciest, ktoré boli farebne odlíšené a mali rôznu obtiažnosť. Všetky deti si zaliezli do sýtosti v rámci svojich lezeckých schopností. Nechýbal ani Mikuláš, ktorý deťom rozdal sladké odmeny. Víťazi obidvoch kategórií sa…
Najprv bola myšlienka a také predsavzatie, do tridsiatky na Gerlachu, najvyššom vrchu Slovenska, tej rodnej krajiny – domoviny. Potom nasledovalo zisťovanie možností ako hore a keďže tam nevedie turistický chodník je možnosť vystúpiť na vrchol iba s horským vodcom. Po zvážení možností pre a proti, som sa rozhodol, risknúť to a ísť tam na vlastnú päsť bez vodcu. Pre tento bláznivý nápad sa nadchli ďalší traja: Maťo, môj brat, ujco Ďuri a bratov kolega Majky. Boli aj takí, čo ma odhovárali z rozumných dôvodov. Nasledovalo dôsledné…
„alebo ako sa lezie keď sa počasie zblázni“ Ako každý rok som sa tešil na toto podujatie a stretnutie sa zo skvelými ľuďmi na jednom mieste. Už mesiac dopredu som otravoval predsedu Ďura s otázkou kedy to bude, neustále som čekoval stránku Kalamárka. Až jedno krásne poobedie som objavil leták s termínom a dovolenka bola jasná.
Tradičný horolezecký týždeň sa tento rok uskutočnil 10.-16. augusta. Každoročne ho organizuje spolok JAMES. Bol to už 91. ročník. Tento krát vystriedala Hotel na popradskom plese Brnčálka (Chata pri zelenom plese oficiálne). Zo Slaňáku boli reprezentovať Ďuri, Maťo a Jožo. Na víkend sa k nám pridala ešte Janka a v nedeľu aj Ďurovi rodičia a jeho sestra Katka.