Konečne nám prišla jar a tak sme sa vybrali privítať ju na Pajštún. Dorazili sme ako prví z nášho zoskupenia, ďalší prišli za tmy a zvyšok až v sobotu ráno. Po krutom kopci, na ktorý sme nahodili vražedné tempo, sa osušíme, postavíme stan a utekáme liezť. Večer, keď zavítala ďalšia časť skupiny, sa už len jedlo, spievalo a hralo na gitare. Sem-tam padlo nejaké to pivko, vínko, k tomu kurča… kto nebol môže ľutovať. Na druhý deň sme vstávali len čo nás slnko pohladilo svojimi lúčmi, no niektorí (že Václav) ostali v krajine snov a vstávali až pred obedom. Zo začiatku sa rozliezalo trochu ťažšie, ale počasie nám prialo, cesty pekné a len tých ľudí bolo akosi viac. Rozliezame sa v štvorkách – päťkách, pekné ľahké lezenie, neskôr pribúdajú aj ťažšie cesty a niektoré boli strašne kruté, že tam človek mohol aj dušu vypľuvnúť. Za obeť padli cesty ako Veterný mlyn 4, Fábikova stienka 4, Fábikov komín 4, Dunivé previsy 6-, Fábikova hrana 6-, Stromovka 6-, Platnička 6-, Šelf 7-, Marekov pilier 7, Mockov kút 6-, Vajco 6, Ľavý Comici 7, Ferova stienka 7, Braxatoris Džonjuzabil 7, Putifarova skratka 6 a mnoho ďalších pekných aj ťažkých ciest. Jožo liezol ako drak a ťahal jednu cestu za druhou. Hoci my sme zo začiatku liezli na vrchné lano postupne sme sa rozliezli a posmelili sa ťahať cesty aj my. Liezlo sa celkom dobre, len skala bola na nástupoch často brutálne vyšmýkaná. Vyššie to už bolo lepšie. Ľudí tu bolo habadej dokonca nejaký oddiel z Bratislavy mal akési školenie či čo. No proste plne natrieskané, ale nejako sme si cesty podelili, každý si našiel čo sa mu hodilo a išlo to. Však dobrých ľudí sa veľa zmestí a zlí sa potlačia…

        Sobota nám ubehla ako voda. Večer sa opäť posedelo pri ohníku, dobrom jedle, hudbe, aj nejaký ten mastný vtip padol (napr. „rožok so šmaľcom“ a iné) a keďže nás už bolo hádam aj zo desať, bolo o to veselšie… Nedeľu – posledný deň lezenia si opäť každý užil ako sa patrí. Liezlo sa od skorého rána. Rovnako ako včera, aj dnes nás predbehol jeden „old school“ lezec, ktorý si tam liezol sám. Dobre vedel prečo chodí tak zavčasu, keďže neskôr sa to rýchlo začalo plniť lezcami z okolia a čoskoro to začínalo byť zasa neúnosné. Počasie však prialo a tak sme sa pustili s chuťou do lezenia, dnes na úvod v „zelenom sektore“. Našli sa tam veru celkom ťažké cesty, ktoré nás – menej skúsených slušne vytrápili. Niektorí ich však dávali ľavou zadnou (aj bez nej). Pustili nás cesty ako Dankina 6, Tieňovka 6+, Ešte neviem 7, Už viem 4+, Schránky 6-, Brežnev 8-, Gorbačov 7, Permitivita 8-, Tatra šport 4, Psotkova platnička 7-, Telo na telo 7+, Falko 6+ a ďalšie. Bohužiaľ čas nám rýchlo utiekol a museli sme opustiť tento pekný hrad, pri ktorom si prišli na svoje lezci aj turisti. Bol to vydarený víkend, človek sa stretol s novými ľuďmi dal si jedlo, ktoré ani netušil, že sa dá pripraviť aj v lese… no proste bolo super.

Šuter

[nggallery id=7]