Browsed by
Mesiac: máj 2020

Cyklolezecký výlet 16.-18.5.2020

Cyklolezecký výlet 16.-18.5.2020

Maťo: “ Berem MTBčko na východ, pobajkujeme dačo.”
Ďuri: “ Jasne super, ber het.”
Ďuri: “A čo keby sme to spojili aj s lezením?”
Maťo: “Hmmm.”

A tak sme sa vybrali liezť bicyklami.

Ďuri navrhol Rakovský kameň. Neznáma oblasť vo Vihorlastkých vrchoch. štartTak malo známa, že sme k nej nič podrobné čo sa lezenia týka, nenašli. Len že skala je zhruba 10 metrov vysoká a zalezú si aj menej zdatný lezci. Viac nám netrebalo a už sa plánovala trasa. Kritéria pre trasu boli jasné. 1. Mimo hlavných ťahov 2. Nejaké tie napájadla po ceste. Hodil som to všetko na mapy.cz a vypľuvlo mi zhruba 50 km trasu s rovinami aj kopčekami. Odchod z VT sme si dali na 10tu hodinu. Predseda znova meškal. Nejaká fotečka na začiatok a vyrazili sme smer Vinné. Bez netrafenej odbočky by to nešlo a tak sme sa museli vracať troška späť, ale nikto nenadával. Všetci sme sa cítili dobre, všetci sme si to užívali. Prvý krát sme sa napojili v Strážskom, hneď rovno 2x. Druhý krát sme sa napojili a najedli na Vinnianskom jazere. Odkiaľ už sme začali našu trasu po Vihorlastkých vrchoch. Ďuri mal matnú predstavu kde asi skaly sú, ale nedočkavci Igor a Peťo nás nepočkali a tak sme odbočku ku skalám nechali tak a šli za nimi ďalej. Skala už bola nadohľad, ale cesta k nej viedla cez mladinu a pozbieranú kalamitnú ťažbu. Nič príjemné. Po asi hodine a pol šľapania a hľadania najvhodnejšej cesty sme konečne dorazili do base kempu. Rozložili nocľah a opiekli dajaké lakocinky. Druhý deň sme sa prebudili na dážď. skalyHurrrááá. Rýchlo zbuchať nejaké bivaky nech sme aspoň suchý, keď už nelezieme. Poobede sa už na nás usmialo slniečko. Vysušilo skalu a tak sme mohli konečne vyskúšať miestny andezit. Nemali sme sprievodcu takže sme sa museli spoľahnúť len na náš odhad. A celkom to aj vyšlo. Cesty ktoré sme liezli (asi 7 kusov sme stihli) mohli mať obtiažnosť od 4 po 6+ max. Chytov a stupov bolo všade dosť, skoro ako na umelej stene. Dosť tam bolo aj lokrov. Jeden o veľkosti taniera mi skoro ostal v ruke. Celkom zaujímavý pocit ak ste nad posledným istením. Bolo ale vidno, že sa tu veľmi nelezie, keďže aj toho machu tu bolo požehnane. Večer nás ešte prišla pozdraviť búrka, ale to už sme boli zalezení v spacákoch. Cestu domov sme už plánovali viac oddychovejšie. Tiež 50 km, ale kopcov už pomenej. Nakoniec z toho vzišiel celkom zaujímavý výletik. Len nabudúce si musím zobrať bajk s nosičom a nenosiť všetko v ruksaku na chrbte. Peace.

Nadšení bajkeri a lezci: Ďuri, Peťo, Moňa, Maťo

cesta tam a cesta späť

                                                                                                                                                                                            Maťo

Janko Ocilka pod Everestom

Janko Ocilka pod Everestom

Malá trojčlenná expedícia zo Slovenska v zložení Ján Ocilka, Maroš Goga a Patrik Krivák, člen MO MS Hermanovce nad Topľou, dedinkou nachádzajúcou sa pod vrchom Oblík v Slanských horách, navštívili Nepál a vystúpili do základného tábora expedícií na Mount Everest.

Po prílete do Nepálu a čiastočnej aklimatizácii, sa vydali na prehliadku mesta Káthmandu, ktoré leží v nadmorskej výške 1400 m n. m. Nasledujúci deň ich čakala dobrodružná 6 hodinová cesta naprieč nepálskym vidiekom do mestečka Ramechhap, odkiaľ nasledoval letecký presun do horského mestečka Lukla, kde sa nachádza najnebezpečnejšie letisko na svete, na ktorého stavbe sa podieľal Sir Edmund Hillary, prvý horolezec, ktorý dokázateľne vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Odtiaľ sa po rýchlom obede spolu so sprievodcom vydali do dedinky Phakding. Ďalší deň prešli údolím rieky Dudh Kosi (Mliečna rieka) do dedinky Monjo a  do Jorsalle (2845 m n. m.), kde sa začína Národný park Sagarmatha, čo v sanskritskom jazyku znamená „Tvár nebies“.Base camp

Cestou plnou karaván jakov a mulíc prevádzajúcich zásoby do mesta šerpov Namche Bazaar, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 3450 metrov, sa im prvýkrát na krátko ukázal Everest. V Namche Bazaar ich čakal aklimatizačný deň, ktorý využili prehliadkou na vysokohorské pomery rušného  mestečka. Po krátkom oddychu nasledoval nádherný, no náročný výstup do Tengboche (3880 m n. m.), ktorý spríjemňovali dych vyrážajúce scenérie hôr a hlavne siluety Ama Dablam a ďalších sedemtisícoviek. Turistická trasa ich viedla okolo budhistickej stúpy až do kláštora v sedle. Odmenou im bol jeden z najkrajších výhľadov na svete. V Tengboche navštívili najznámejší a najväčší budhistický kláštor z južnej strany Mount Everestu. Z Tengboche potom prešli cez Pangboche, najvyššie položenú celoročne osídlenú dedinu v údolí, kde bola do roku 1991 uložená Yetiho lebka a ruka.

Na ďalšej zastávke v dedinke Dingboche ich čakal ďalší aklimatizačný deň. Po ňom ich cesta pokračovala do Lobuche ( 4930 m n. m.), ďalej do najvyššie položenej osady tohto výstupu Gorak Shep (5160 m n. m.) a odtiaľ po hrane obrovského ľadovca Khumbu do základného tábora pre výstupy na Mount Everest, ktorý sa nachádza vo výške 5364 m n. m. Po dosiahnutí vytúženého cieľa si pochutili na slovenských dobrotách. Po zostupe do dedinky Gorak Shep, kde prenocovali v najvyššie položenom hoteli,  ráno vyšli na vyhliadkový vrchol Kala Patthar, z ktorého je najkrajší výhľad na Mount Everest a okolité vrcholy.

Po ôsmych namáhavých dňoch a 70 km výstupu nasledovali 4 dni návratu na letisko v Lukle, odtiaľ let späť do mestečka Ramachhap a  preprava po prašných cestách znova do Káthmandu, kde im ich sprievodca predstavil miestne špeciality. Zostávajúce dni pobytu si vyplnili návštevou známeho Opičieho chrámu, ako aj Záhrady snov, kde si ľudia z preľudneného, rušného a do smogu ponoreného mesta chodia oddýchnuť a užiť si trochu zelene a tieňa stromov. Himaláje, v doslovným preklade so sanskritského jazyka Domov snehu, svojou majestátnosťou v členoch expedície zanechali rešpekt, ako aj množstvo emócii, nezabudnuteľných zážitkov a nových priateľstiev. Aj takýmto náročným výstupom sa Matica slovenská zviditeľnila na mieste, kde sa človek bežne nedostane.

Samozrejme nechýba pamätná fotografia členov expedície s vlajkou Matice slovenskej v nadmorskej výške 5364 m n. m.

Autor : Anna Kriváková, Miroslav Gešper

Foto: Patrik Krivák

odkaz na ďalší článok