Browsed by
Mesiac: marec 2018

Zimný výstup na Kriváň 4.3.2018

Zimný výstup na Kriváň 4.3.2018

Zimný výstup na Kriváň sme chystali už dlho, len sme čakali na priaznivé počasie. Jožko sledoval počasie a čakal na tú pravú chvíľu.

Prepis tel. hovoru. 3.3.2018 17:28

F: Serus Ďoďu.

J: Co robiš jutre?

F: Nič. Prečo?

J: Poď na Kriváň, má byť slnečno a potom už hlásia sneženie a dážď.

F: Dobre idem.

Týmto chcem demonštrovať, že sa netreba báť zbaliť veci a niekam vypadnúť. A nie len o tom kecať, že by som aj išiel ale to ale tamto…  X dôvodov ako neísť ale ani jeden ako ísť. Druhý deň ráno som vstával veľmi skoro, už niečo pred 4-tou. O pol 5-tej som už vyrazil z Vranova a o pol 6-tej som už nakladal v Prešove Jožka a jeho kolegu Rada. Náš štart bol ako inak z 3 Studničiek. Počasie bolo na 1* – slnečné bezvetrie. Vyrazili sme niečo málo po 7-mej. Hore som bol za 4 hodinky s pauzami a robením nádherných fotiek. Na vrchol som dorazil asi 30 min. po Jožkovi a Rado 15-20 min po mne. Dali sme si pár vrcholoviek, čajík a niečo pod zub. Medzitým sa to hore troška zaľudnilo 🙂 turistami a skialpinistami. Pre zostup sme si vybrali opačnú stranu, a potom sme to traverzovali s5 na stranu, odkiaľ sme prišli. Po ceste dole sme ešte stretli niekoľko kamzíkov, ako sa pasú. Fotečka tu fotečka tam a pokračujeme. Pri aute sme boli dosť rýchlo, kde sme sa stretli s poľskými turistami. Tí na vrchol šli niečo cez 5 hodín. Poprosil som jedného, nech nám urobí jednu záverečnú fotku. Urobil 3. 🙂 Unavený, no o to spokojnejší, sme sa pobrali pomaly domov. Poslednú zastávku sme si dali v Motoreste Sosna. Dali si chutný obed a pifko … ja len nealko 🙂 ale nevadí. Deň sa podaril, užili sme si ho najviac ako sa dalo.

Už teraz sa teším na ďalší takýto výlet. 🙂

                                                                                                                                                                           Filip
Vrcholovka

 

Kurz záchrany v horách 24.-25.2.2018

Kurz záchrany v horách 24.-25.2.2018

O kurze Záchrany na horách som sa dozvedel cez net a hneď som si povedal, že tam chcem ísť. Na prvý termín som sa hlásil už v decembri, no kurz bol už plný, no povedali mi, že bude koncom februára ďalší. Na tento termín som nahlásil aj Jožka. Veď sme dvojka. Kurz sa konal 24.-25.2.2018 na dome Horskej služby vo Vrátnej doline. S Jožkom sme pricestovali deň skôr, aby sme nemuseli v sobotu skoro vstávať a hneď sa celý deň školiť.

Na HS sme docestovali už okolo 8:00, kde sme sa rýchlo poinformovali čo a ako ohľadom kurzu. Potom rýchla príprava a vyrazili sme na Veľký a Malý Rozsutec. Počasie nám veľmi neprialo, čiže výhľady sme nemali. Ale snehu a dobrej nálady sme mali dosť, pretože Rozsutce som šiel prvýkrát a hneď v zime. Po ceste s5 na dom HS sa na chvíľočku vyčasilo. Po peknej túre sme si dali malé občerstvenie a chutnú večeru. Okolo 15:30 sme sa ubytovali, spáchali na sebe hygienu a začali sa spoznávať s lektormi.

V sobotu ráno sme si dali raňajočky a o 8:00 sa to všetko začalo. Celý deň mnoho zaujímavých prednášok z prvej pomoci. Bolo toho fakt veľa a veľa si nepamätám. Po doobedňajších prednáškach sme si dali skvelý obed, každému chutilo, ba poniektorí si dali dokonca aj dupľu. Po takomto posilnení nás podelili do 5-tich skupín a vytvorili 5 stanovísk. Na prvom sme sa učili ako správne resuscitovať, na druhom  sme sa oboznámili s núdzovými transportnými prostriedkami. Pri treťom nám ukázali, ako by mala vyzerať lekárnička a ako správne použiť jej obsah. Štvrté bolo o tréningu najpoužívanejších uzlov. A nakoniec ostalo stanovisko pre nácvik Straussa. Tu už sme sa teplo poobliekali, zobrali si lezecké vybavenie a hor sa vonku do mrazu. Užili sme si kopec srandy, no aj kvalitne vymrzli. K večeri sme sa pozbierali okolo 8-mej, kde sme debatili kde a čo sa najviac z toho dňa páčilo. Potom už len voľný program 🙂 .

Nedeľné raňajky do nás vliali ďalšiu silu pred prednáškou a nasledujúcou praktickou časťou vonku v slnečnom, ale mrazivom dni. Okolo domu HS sme mali stanoviská, ktoré mali preveriť, čo sme sa naučili  a či to vieme preniesť do praxe. Bolo to fakt zaujímavé. Je jasné, že ak dôjde k takým situáciám, budeme vo veľkom strese, budeme reagovať inak, ale dúfam za každého z nás, že správne. Približne o 14:00 sme sa všetci stretli v školiacej miestnosti (jedálni 🙂 ) na vyhodnotení kurzu. Inštruktori boli spokojní… aspoň myslím… teda dúfam. Odovzdali nám účastnícky list a certifikát o absolvovaní PP v horách. A na záver sme si urobili krásnu záverečnú fotku a posedeli pri obede. Už len ostalo vymeniť zopár kontaktov a rozlúčiť sa.

S kurzom som bol veľmi spokojný, veľa som sa dozvedel a naučil a ako bonus som spoznal veľa ľudí s rovnakou krvnou skupinou, ktorých pozdravujem. 🙂

                                                                                                                                                                    Filip