Browsed by
Mesiac: november 2017

Kalamárkap 30. septembra 2017

Kalamárkap 30. septembra 2017

Na Slovensku sa počas celej sezóny koná množstvo akcií s lezeckou tematikou. Jednou z nich sú aj preteky v krátkom behu a dlhom lezení na Kaľamárke. Aj tento rok sa mi pošťastilo prísť a zažiť opäť raz niečo nové, ale aj stretnúť ľudí, ktorých vidím naozaj len zopárkrát do roka.

Vyrážam opäť z BA vlakom, tentoraz už bez doprovodu pôvabných blackmetalistiek. Cesta zbehla celkom rýchlo aj tak. Vo Zvolene ma naberá Filip. Auto oblepené klubovými nálepkami ma celkom pobavilo. Filip po 20 hodinách bez spánku vyzerá celkom dobre. Ešte dáme rýchly nákup a hor sa do Detvy.

Zhruba okolo 3-4 tej poobede prichádzame k chate (sídlo organizátorov) a nachádzame už klasicky dvoch bratov Riša a Dana. Jeden za výčapom a druhý s motorovou pílou. Pekne sme sa zvítali a šli sme sa ubytovať. Ešte kým sa zotmelo tak som Filipovi ukázal dolné aj horné skaly, nech vidí kde sa bude nasledujúce dni mordovať. Došli ďalší ľudia a večer sa mohol začať, klasicky v horolezeckom štýle.

KuboKeďže som tohto roku chcel aj pretekať, konečne po 3 neúspešných ročníkoch, šiel som spať skoro a oplatilo sa. Ráno na štarte som bol taký nabudený, že som z toho 2km behu zabehol aspoň polovicu. Čo pri mojej neobľube behať a obľube iných nerestí je už výkon. Bežal aj Filip, ktorý išiel spať neskôr ako ja si predstavte. Po dobehnutí sme sa ale obaja zhodli na tom, že si dáme tak hodinku pauzu. Po jednej horalke a banáne sme šli loziť. Podarilo sa nám poliezť iba horné skaly. Viac sme už nestíhali ani nevládali. Liezlo sa parádne. Počasie vyšlo tak, jak ho objednali. Nato, že bolo tohto roku najviac účastníkov sme sa na skalách vôbec netlačili, ak sme čakali, tak to bolo naozaj maximálne 5 minút, a aj vtedy to padlo vhod. Po nejakých 10 cestách som liezol už len ja. Filipa zmáhal smäd a hlad, ale od skál som ho pustil až o piatej, kedy bolo treba odovzdať súťažné hárky. Všetko sme stihli včas. Dali si guľáš a pivo a potom znova guľáš a pivo a potom už len pivo a tak, viete ako. Večer sa vyhlásili výsledky už aj s novými kategóriami. Nevyhrali sme (kto by to bol čakal), ale neskončili sme ani poslední. Šak nie je dôležité zúčastniť sa, ale vôbec vstať z postele a dôjsť na štart. Premietal sa film, ktorý točili priamo na skalách a zostrihali asi za 3 hoďky. Fakt paráda. Tuším, že je aj niekde na nete, Predseda nájde link. Tombola nemohla chýbať a ako “tvrdo” “pracujúci” som sa jej už mohol náležite zúčastniť. Tričko spievajúcej skaly a sprievodca do Zádielu. Nie zlé. Nasledoval kultúrny program na 3 stejdžoch. Hlavný pred chatou, ďalšie dva ohniskové. No nenormálne dačo. Kto nezažil, tak nech si to ďalší rok nenechá ujsť.Spoločná foto

V nedeľu klasický dojížďak. Pobalili sme sa a šli domov. Z klubu nás bolo tento rok kvantitatívne menej, ale tá kvalita!! Filip, Kubo, Šuter a Ja. Teším na vás všetkých znova o rok!

                                                                                                                                                               Bako

Päťročnica SLAŇÁKU – Zámutovské skaly 15.-17.9.2017

Päťročnica SLAŇÁKU – Zámutovské skaly 15.-17.9.2017

Rok ubehol ako voda a ani sa mi nechce veriť, že je tu znova september. Pri pohľade na fotky z minulého štvrtého ročníka mi príde, že sme oslavovali len asi pred týždňom.  A predsa je už rok 2017 a päťročnica klubu je tu. A tak 15.-17. septembra sa znova stretáva super partia na Zámutovských skalách.  Vyrazili sme už v piatok. Filip vybavil z práce dodávku a tak sa nám podarilo do nej vopchať všetko. Cez kotlík na guláš, všetky ingrediencie okolo toho, bačku piva atď. Dokonca aj 7 statočných horolezcov s celým vercajkom na tri dni. Z toho boli aj dvaja kamoši z materského oddielu Slávia Zvolen, ktorých sme naložili v Strážskom. Tento ročník bol výnimočný aj tým, že sa nám podarilo vybaviť kľúče od rampy a tak sa luxusne vezieme na aute až ku skalám. Rýchlo vybaľujeme veci, staviame bivaky lebo počasie hlásia nie až tak 100%-né a ideme liezť. Počas dňa sa k nám pridali ďalší lezci. Každý si poliezol čo to dalo. Večer nás bolo už okolo 10 a možno aj viac. Urobili sme neskutočne skvelú živánku, vypili nejaké tie pivečka, zahrali na gitarke a zaspievali. Bol som prekvapený, že v noci bolo ticho keď jelenia ruja už mala pomaly začať. Minulý rok bol riadny orchester. V sobotu ráno prišiel Pajky, ktorý nám uvaril guľáš. Cez deň sa znova premlelo na skalách mnoho ľudí. Keď to takto spočítam tak nás bolo cez tento víkend vyše tridsať, čo je určite rekord. Celý deň sa liezlo do sýtosti. Bolo aj niekoľko nováčikov, ktorí s lezením začínajú a veru nešlo im to tak zle. No a zase skúsenejším sa podarilo vyliezť aj niečo ťažšie so zaujímavými číslami. Guľáš bol hotový okolo obeda a prekvapivo z neho neostalo do večera nič. Takže na večeru bola znova super živánka. Noc bola veľmi podobná ako noc predtým. Len teraz sme sa viac obávali počasia. A predpoveď meteorológom tento krát vyšla. V noci a ráno lialo ako z krhly. Bolo nás viac ako noc predtým a tak nám bolo treba doriešiť logistiku dopravy. Našťastie sme mali k dispozícii veľké auto a tak na dvakrát sme sa dostali v pohode domov všetci.

No a na záver dodám len toľko. Bola to super akcia s rekordným počtom horolezcov J a skvelých ľudí. Kto nebol môže ľutovať a kto bol tak má dúfam krásne spomienky a vidíme sa znova o rok.

                                                                                                                                                                        Ďuro