Browsed by
Mesiac: december 2016

Mikulášske lezenie 8.12.2016

Mikulášske lezenie 8.12.2016

Vo štvrtok 8. decembra 2016 sa uskutočnil v Centre voľného času II. ročník „Mikulášskeho lezenia“ – preteky v lezení na umelej lezeckej stene. Súťaž bola určená pre deti do 15 rokov. Celkovo sa jej zúčastnilo 12 detí, z toho 7 chlapcov a 5 dievčat. Pripravených bolo 7 súťažných ciest a jedna bonusová na rozstrel medzi dvoma dievčatami, ktoré dosiahli rovnaký počet topov. Cesty boli farebne odlíšené a mali rôznu obťažnosť. Všetky deti si zaliezli do sýtosti v rámci svojich lezeckých schopností. Nechýbal ani Mikuláš, ktorý deťom rozdal sladké odmeny. Víťazi obidvoch kategórií sa tešili z pekných cien. Veríme, že táto súťaž deti motivuje k vyšším výkonom a stretneme sa zase o rok v takom alebo vyššom počte.

HK SLAŇÁK a CVČ

Česi opäť u nás na stene 2.12.2016

Česi opäť u nás na stene 2.12.2016

Žiakom z partnerského mesta Bystřice nad Pernštejnem sa u nás vo Vranove asi veľmi zapáčilo. dsc_5495Znova zavítali k nám na výmenný pobyt do nášho mesta a neobišli ani našu lezeckú stenu, na ktorej si mohli vyskúšať svoje pohybové danosti. Veď tu boli  v rámci projektu Erazmus „Buď fit“, ktorý zastrešuje ZŠ Juh. Celkovo k nám zavítalo 25 detí. Väčšina z nich si lezenie aj vyskúšalo ale boli aj takí, ktorým sa veľmi nechcelo a len povzbudzovali svojich spolužiakov. dsc_5497V Čechách je lezenie viac populárne ako na Slovensku a tak sa medzi žiakmi našli aj takí, ktorý už mali čosi odlezené a to bolo hneď na prvý pohľad poznať. Tí ktorý liezli prvý krát sa nenechali zahanbiť a zabojovali tiež. Bola to pre nich pekná nová skúsenosť a pre nás tiež. Spoznali sme nových ľudí a sme naklonený k takýmto projektom aj do budúcna.

HK SLAŇÁK

Tomašovský výhľad 1.11.2016

Tomašovský výhľad 1.11.2016

Prvý november padol tento rok na utorok a tak voľný deň padol vhod. Dlho sme neváhali, dohodli sa, pobalili švestky a davaj ho na Tomašovský výhľad. Tomašák je v podstate celý deň na slnku a tak sme rátali s tým, že tam bude príjemne teplo aj v taký už chladnejší novembrový deň. Sadli sme do dvoch áut a vyrazili v zostave Šuter, Kubo, Ďoďo, Igor, Filip a Ja. dsc_5235Cesta ubehla rýchlo a doviezli sme sa čo najbližšie ku skalám až na koniec Spišských Tomášoviec. Autá sme odstavili pri kameňolome. Odtiaľ je to už iba asi 10 – 15 min. na vrchol skál. V jaskyni pod skalami si niektorí z nás dali rýchle raňajky a hneď potom sme začali ukrajovať prvé metre z ľahších ciest. Zo začiatku bola riadna kosa ale časom sa človek zohrial a už bolo lepšie. Bolo potrebné sa stále hýbať, keď sme na chvíľku spomalili, už bola zima. Neskôr sa trochu rozfúkal vietor a prituhlo ešte viac. Poliezli sme si do sýtosti každý koľko zvládol podľa svojich možností a schopností. Veď ja osobne som ani nepočítal, že ešte v novembri budem liezť na skalách. Vždy nás to poteší ak sa dá „letná“ sezóna natiahnuť čo najdlhšie. Okolo tretej sme sa začali baliť a vyrazili na cestu späť. Doma sme boli už za úplnej tmy. Musím zhodnotiť, že  zase máme za sebou pekný lezecký deň plný zážitkov, ktorý sme prežili v zdraví.

Ďuro

dsc_5266

KalamárKAP 23.-25.9.2016

KalamárKAP 23.-25.9.2016

Tak ako všetky články, ktoré som pre našu stránku písal, tak aj tento bude tak pol na pol. Polka lezenie a polka všetko okolo toho. Začnem tým “okolo toho”.

Keďže som už pracujúci človek 🙁 ,tak som šiel do Detvy v piatok o tretej poobede. Cesta z BA trvala zhruba 3 hodiny. Ale ako to už býva, človek stretne zaujímavých ľudí. Mne sa podarilo natrafiť na dve fešné metalistky, ktoré so sebou mali aj borovičku, takže cesta zbehla raz dva. V Detve som si ešte síce počkal na Joža Sklenára, lebo pešo sa mi hore nechcelo. Ku skalám som dorazil, keď už boli všetci načatí. Predseda so svojou „nenávidenou“ gitarou a zbytok okolo spieval. Ubytoval som sa a poďme ho do boja s večným nepriateľom národa. Tentokrát som znova boj nevyhral. Vďaka Janko za uloženie do spacáku.

Druhý deň som bol schopný aj vstať. Posadili ma za stôl a mal som zapisovať časy dobiehajúcich pretekárov. Bolo ich celkom dosť, tuším niečo okolo 50 dvojíc. Možno aj rekord pretekov. Od nás pretekali už tradične Šuter s Jankom a Ďuri s Kubom. Po dobehnutí sa všetci pobrali na skaly. S Jančom sme to šli okuknúť tiež ale po včerajšom “výkone” večer som sa na skale doslova bál. Nedalo sa proste liezť. Jančo sa tiež nejako necítil. Tak sme šli nazad do “base campu”. Poobede som sa ale s Jankou na skaly vrátil a poliezli sme zopár ľahkých ciest. Na večeru guľáš z diviny od Pána poľovníka. Vynikajúci ako vždy. Večer sa vyhlásili výsledky, pustil film o Kalamárke a už tradične sa losovala aj tombola. Ani 5 zakúpených lístkov mi nezaistilo žiadnu výhru. Nasrac 🙂 . Dnešný večer som sa už ale alkoholu vyhol, aby som si v nedeľu konečne zaliezol. Zbytok tak ale neurobil a ráno boli riadne KO 🙂 . V nedeľu sme troška poliezli a šli každý svojou cestou domov.

Tak myslím že z mojej strany to je všetko. Ďuri doplní súťažnú časť dňa.

Ďuro:

Ja som dorazil do ZV už vo štvrtok poobede. Z VT stopom za 4 hoďky!!! Na Kalamárku som sa presunul až v piatok okolo obeda. Doobeda sme vybavovali posledné organizačné záležitosti. Po príchode na chatu sme sa pustili hneď do varenia piatkového guľášu. Jeleň bol veľký, čiže mäsa bolo dosť aj na sobotňajší guľáš. Popri varení sa narazili aj sudy s pivom a hneď to začalo mať tú správnu atmosféru 😀. Pomaly sa schádzali skalní účastníci, ktorí tradične už v piatok pripravujú všetko čo treba. Z VT sme sa zišli celkom pekná partia v zložení Šuter, Janko S., Maťo, Janko V., Ďoďo, Kubo, Viki, Janka a ja. Večer bola zábava, ktorá končila v skorých ranných hodinách. Ráno na preteky sme horko ťažko povstávali 😀, ale nejako sa nám to podarilo. Výkony boli úplne chabé ale aspoň niečo sme poliezli. Po pretekoch padol vhod zaslúžený guľáš. Potom už všetci netrpezlivo čakali na výsledky. Naše výsledky nestoja ani za zmienku. Večer znova zábava, gitara, pivko atď. až do rána. Z filmu o Kalamárke sme sa dozvedeli, že takto to tu vyzeralo aj pred 50 rokmi. V podstate sa nezmenilo nič, tak isto si tu horolezci užívali mladosť ako my dnes. A dokonca tu boli „horskí vlci“ čo to zažili aj kedysi dávno.

Ale stačí, nebudem sa tu vypisovať donekonečna. My čo sme tam boli vieme ako to všetko dopadlo a tí, ktorí neboli tak by sa mali zamyslieť a určite minimálne raz navštíviť túto neskutočne vydarenú akciu s názvom KalamárKAP.