V jeden príjemný podvečer pri surfovaní na nete, som zbystrila pozornosť na mail od Juraja H. pre slaňákov. Že združenie Slanské vrchy-východ pozýva širokú verejnosť na poznávací zájazd do Gminy Labowa v Poľsku.To mesto mi nič nehovorilo, a asi by som sa nad  tým ani nepozastavila, keby nie dodatku úplne zdarma na dva dni! To bolo niečo pre mňa, zadarmo dneska nemáte ani tašku v tescu, nieto ešte výlet. Hneď som nahlásila mailom mňa, aj manžela Ondra, a už aj rozmýšľala ako mu oznámiť, že 26.4. cestujeme, a že si musí  nájsť náhradu v práci…Čo sa aj podarilo a vzal to za neho Ďuro K. Veľké ďakujem ešte raz Ďurko!

Tak sme skoro ráno ešte s pozliepanými očami od kaprov stáli pri jednote vo Vranove a čakali na autobus. O siedmej hodine sme v počte asi 50 účastníkov vyrazili smer Poľsko. Cestou nás pán Kaňuch oboznamoval s plánom dnešného dňa, ponúkali nám super kakaovníky a tvarohové trojholníčky a ulievali do nás od domácej slivky, po vodku a iné destiláty. Čiže aj cestovanie prebehlo v dobrej nálade, napriek trošku chladnému a daždivému počasiu.

Nakoniec sme 9.30 došli úspešne do mesta Labowej a tešili sa na turistický výstup na Halu Labowsku (1061 m.n.m.) -7 km cesty. Túra bola náročná a dosť nám postup znepríjemňoval dážď, ale aj tak sme sa kochali v okolitej prírode spolu aj s našimi poľskými bratmi – turistami. Nakoniec vyčerpaní, trošku uzimení a so soplíkami v nose sme došli k turistickej chate, kde pre nás varili guláš. Bol výborný a dostali sme aj grátis polskie pivo. Aj to bolo chutné. Prisadol si k nám aj starší poľský účastník turistiky, ktorému som rozumela asi každé tretie slovo, ale to nám nebránilo v družnej a priateľskej debate. Po guláši sme mali ísť ešte 7 km k miestu nášho ubytovania, ale na návrh našich poľských susedov, sme išli pozrieť ešte „Diablov kameň“.  Krásny výhľad na okolité lesy stál za námahu navštíviť aj túto prírodnú atrakciu.

Z diablovho kameňa sme mali ešte zastávku na prírodnom anfitiátri v Krynickej Javorine, kde sa podávala opekaná klobáska a mäso a k tomu aj chutné zákusky. A samozrejme aj kultúrny podvečer. Tak a to sa už družne a odviazane debatovalo s našimi novozískanými poľskými kamarátmi..Za účasti super harmonikára sme nejakým zázrakom spievali nielen naše ľudové piesne, ale aj poľské..Ktomu sa pridružil aj tancuchtivý turista z našich radov, ktorý vytancoval každú jednú z nás nežnejšieho pohlavia. Zábava by pokračovala až do rána, keby sme sa nebáli, že nám zamknú penzión a my zostaneme spať v autobuse. Tak sme to ukončili, pobrali zvyšné upečené klobásky a koláčiky a nasadli do autobusa, smer penzión Gáweckowka v dedine Krzyzówke.

Tam po rýchlom ubytovaní, sme sa ponáhľali na ďalší už spoločenský večer pri muzike..No ten už nekomentujem, len že trval do rána bieleho a bolo perfektne.

V nedeľu sme už 7.30 sadali na raňajky, niektorí nemali po včerajšku hlas, napríklad ja, ale nie z dôvodu spevu, ale bola som chorá jak pes. Po raňajkách sme znova boli informovaní o dnešnom programe a po rozlúčení s našimi príjemnými hoteliérmi, sme nasadnutím do autobusu pokračovali ďalej.

Presunuli sme sa asi 7 km do Berestu. Tam nás už čakal pán farár, ktorý nás previedol po drevenom kostolíku sv. Damiána a Kozmu. A dnešná nedeľa bola výnimočná aj tým, že sa v Poľsku konala kanonizácia zosnulého pápeža J. Pavla II.

Ďalších 7 km sme absolvovali do Kamiannej, kde sme mali exkurziu v múzeu včelárstva. Dostali sme aj zdarma „koštovku“ – super medoviny. Ak by ste nevedeli, patrónom včelárov je sv. Ambróz. Zaujímavejšia ale pre nás bola exkurzia vo včelárskom skanzeme Pasieka Barć.  Tam nás privítal milý ujček s klobúkom a krojom pltníkov (doteraz neviem prečo), ktorý nás humornými pripoviedkami sprevádzal po celom areáli. Ukázal nám dokonca živé včielky pri práci, ako vyrábajú medové plasty, ďalej výrobu sviečok z včelieho vosku a všelijakého tvaru zaujímavé úľe. Mohli sme ochutnať zo všakovakých medov a nakúpiť suveníry. Po obede sme vyrazili ďalej na našu púť.

Zastavili sme sa na farme pstruhov v Labowej. Vo vodných nádržiach tu chovali pstruhy od najmenších rybičiek až po dospelých jedincov. Ochutnali sme vyúdené pstruhy, asi každý z nás si po nich oblizoval prsty. A po nasýtení sme smerovali na našu poslednú zastávku – do kúpeľného mesta Krynica.

Kvôli už daždivému počasiu som toho veľa nevidela.Ale aj tak námestie, krásny park, či jazierko s labuťmi na mňa zanechalo dojem. Kúpila som Tedkovi šabľu a Ninke klobúk, a pohladkala koníky, ktoré čakali zapriahnuté v kočiari.

Všetko naplánované sme stihli a vydali sa za spevu ľudových pesničiek autobusom domov. Celkovo bol tento zájazd a jeho organizácia na úrovni. Ďakujeme za to realizátorom, hlavne pánovi Kaňuchovi, že nám to umožnil zažiť. Odnášame si z toho len a len príjemné zážitky.

Ondrej a Katka