Langerov Laz a chata Javorová 15.-16.3.2014

Langerov Laz a chata Javorová 15.-16.3.2014

Po náročných dňoch v civilizácii sme si chceli trochu oddýchnuť a zresetovať. Tak sme si povedali, že víkend v lese je to najlepšie čo môžeme spraviť pre naše telo aj ducha. A aj bolo. 15. marca sme si pobalili veci a pobrali sa autobusom rovno do Zámutova.

Plán bol prejsť zo Zámutova až k Prešovu na Bodoň cez Obrácanu studňu, Grimov laz a Zlatú Baňu po krásnych Slánských vrchoch. V pláne bolo aj lezenie na Bodone, no keď sme prišli do Zámutova čakalo nás sklamanie. Začal padať dážď a nepríjemný vietor nás začal pomaly odrádzať. Stáli sme tam, pozerali sa na seba a rozmýšľali či ísť alebo neisť. Asi pol hodinku sme hodnotili pre a proti a medzičasom začalo viac pršať, vietor nechcel ustúpiť a čo bolo na tom „najkrajšie“ začala nám byť zima. Tak sme vzali saky-paky a pekne sme sa rozbehli do lesa. Išli sme Langerovým lazom, a čo sme nečakali postupne prestalo poprchávať a dokonca vykuklo aj slnko. Pomaly sme sa plížili čo raz viac do lesa. Cestou sme nikoho nestretli, ani sme sa nečudovali, počasie na prechádzku naozaj nebolo ideálne. Čím vyššie sme šľapali tým bolo aj viac snehu, ale počasie sa umúdrovalo. Pre mňa to bolo náročnejšie, na chrbte kilá na viac, kondička po zime neúprosne zdrvujúca, no Ďuro si túru vychutnával. Mal toho naložené trochu viac s lezeckým vybavením. Napriek tomu si kráčal veselo a to aj mňa povzbudzovalo. Na konci asfaltovej cesty bola chata, od ktorej sme sa strmo hore pustili smerom na lesnú cestu. Bol to strmý kopec. Brali sme ho ako výzvu a ja som sa potešila, lebo to nebola rovná cesta ako doteraz. Chytila som druhý dych, síce trochu pomalý, ale išlo to. Počasie sa striedalo, raz pršalo, potom svietilo slnko, inokedy dul vietor a občas ma pri tom prepadla myšlienka či sme vôbec normálny. Ďuro sa vyžíval, sledoval prírodu, ukazoval mi stopy v snehu a tešil sa z toho mála slnka, ktoré na nás svietilo. U mňa to bolo o čosi ťažšie, lebo som už nevedela či mi je teplo alebo zima. Vlasy som mala mokré aj napriek tomu, že som mala kapucňu, a tak sme sa dohodli, že zmeníme pôvodný plán a pri chate Javorovej postavíme stan a zakotvíme. Keď sme tam došli boli sme prekvapení. Pri chate bol pristavaný altánok čo nás veľmi potešilo, pretože v tú chvíľu začal dážď veľmi silno bubnovať po matke prírode. Počasie sa zhoršilo, a tak sme rýchlo začali stavať náš dom na jednu noc. Prv sme si mysleli, že sa stan zmestí pod strechu, no to bola len mylná predstava. Museli sme ho vyniesť vonku čo pre nás znamenalo, že pokiaľ sa nepostaví, budeme po daždi a vetre. Tak sme čo najrýchlejšie ako to šlo zabili kolíky do zeme zo stanom a poukladali veci dovnútra. Rýchlo sme sa vliezli do suchých spacákov, a napokon sme celkom ľutovali, že sme nezobrali varič. Občas som mala pocit, že stan, v ktorom sme sa poláme alebo nevydrží. Vtedy prebehla vlastne skúška nového stanu a boli sme s ním nadmieru spokojní. Namáhavý nápor vetra vydržal. Ďuro vybehol von aby založil oheň. Povzbudzovala som ho v tom, no zo stanu som ani pätu nevytiahla. Podarilo sa mu to na prvý pokus, a tak sme mali aj teplú večeru. Potešili sme sa z toho a už len oddychovali a prikladali do ohňa aj napriek tomu, že bolo tak ako bolo. Ohník horel, vietor fúkal, dážď bubnoval a my sme spokojne oddychovali. Spánok bol pokojno-nepokojný. Spanie dole hlavou a prebúdzanie sa na dosť prudký vietor a dážď nebolo príjemné. Ráno bolo chladné a únavné, lebo sme v noci veľa nenaspali. Dali sme si raňajky, zbalili veci, poskladali stan a vybrali sa späť do Zámutova. Bolo príjemnejšie, fúkať síce neprestalo, ale aspoň už nepršalo. Tak sme si len poobzerali skaly na bouldering, vychutnali si vyhliadku a tešili sa na čaj s rumom. Len dva dni a jedna noc počasia pod psa, žiadne lezenie len obzeranie skál, ale príjemný pocit z vyčerpania. Napriek zlému počasiu sme sa rozhodli ísť, bolo úžasne aj napriek tomu, že sme ďaleko nedošli. Odporúčanie nech Vás počasie neodrádza a spomienky budete mať na nezaplatenie.

MIKI

Comments are closed.