O kurze Záchrany na horách som sa dozvedel cez net a hneď som si povedal, že tam chcem ísť. Na prvý termín som sa hlásil už v decembri, no kurz bol už plný, no povedali mi, že bude koncom februára ďalší. Na tento termín som nahlásil aj Jožka. Veď sme dvojka. Kurz sa konal 24.-25.2.2018 na dome Horskej služby vo Vrátnej doline. S Jožkom sme pricestovali deň skôr, aby sme nemuseli v sobotu skoro vstávať a hneď sa celý deň školiť.

Na HS sme docestovali už okolo 8:00, kde sme sa rýchlo poinformovali čo a ako ohľadom kurzu. Potom rýchla príprava a vyrazili sme na Veľký a Malý Rozsutec. Počasie nám veľmi neprialo, čiže výhľady sme nemali. Ale snehu a dobrej nálady sme mali dosť, pretože Rozsutce som šiel prvýkrát a hneď v zime. Po ceste s5 na dom HS sa na chvíľočku vyčasilo. Po peknej túre sme si dali malé občerstvenie a chutnú večeru. Okolo 15:30 sme sa ubytovali, spáchali na sebe hygienu a začali sa spoznávať s lektormi.

V sobotu ráno sme si dali raňajočky a o 8:00 sa to všetko začalo. Celý deň mnoho zaujímavých prednášok z prvej pomoci. Bolo toho fakt veľa a veľa si nepamätám. Po doobedňajších prednáškach sme si dali skvelý obed, každému chutilo, ba poniektorí si dali dokonca aj dupľu. Po takomto posilnení nás podelili do 5-tich skupín a vytvorili 5 stanovísk. Na prvom sme sa učili ako správne resuscitovať, na druhom  sme sa oboznámili s núdzovými transportnými prostriedkami. Pri treťom nám ukázali, ako by mala vyzerať lekárnička a ako správne použiť jej obsah. Štvrté bolo o tréningu najpoužívanejších uzlov. A nakoniec ostalo stanovisko pre nácvik Straussa. Tu už sme sa teplo poobliekali, zobrali si lezecké vybavenie a hor sa vonku do mrazu. Užili sme si kopec srandy, no aj kvalitne vymrzli. K večeri sme sa pozbierali okolo 8-mej, kde sme debatili kde a čo sa najviac z toho dňa páčilo. Potom už len voľný program 🙂 .

Nedeľné raňajky do nás vliali ďalšiu silu pred prednáškou a nasledujúcou praktickou časťou vonku v slnečnom, ale mrazivom dni. Okolo domu HS sme mali stanoviská, ktoré mali preveriť, čo sme sa naučili  a či to vieme preniesť do praxe. Bolo to fakt zaujímavé. Je jasné, že ak dôjde k takým situáciám, budeme vo veľkom strese, budeme reagovať inak, ale dúfam za každého z nás, že správne. Približne o 14:00 sme sa všetci stretli v školiacej miestnosti (jedálni 🙂 ) na vyhodnotení kurzu. Inštruktori boli spokojní… aspoň myslím… teda dúfam. Odovzdali nám účastnícky list a certifikát o absolvovaní PP v horách. A na záver sme si urobili krásnu záverečnú fotku a posedeli pri obede. Už len ostalo vymeniť zopár kontaktov a rozlúčiť sa.

S kurzom som bol veľmi spokojný, veľa som sa dozvedel a naučil a ako bonus som spoznal veľa ľudí s rovnakou krvnou skupinou, ktorých pozdravujem. 🙂

                                                                                                                                                                    Filip