Po dlhých úvahách a rozhodovaní konečne padol presný dátum kedy sa pôjde liezť na Kaľamárku. Zo začiatku nás bolo tak akurát, ale ako to nakoniec býva ostali sme len traja trochu zlý počet na lezenie, ale čo už, nič iné nám neostávalo. Ďurovi zahnisal palec a Peťo nemohol kvôli robote. Tak sme išli v zložení Ďuro, Gabo a Šuter. Piatok 17.8.2012 (Nultý deň) Ďuro s Gabom boli posledný deň v práci, trepali sa tam aj s ruksakmi nabalený na 3 dni a keď skončili hneď pálili na vlak do Detvy. Šuter sa k nim pridal v Košiciach, kde nastúpili do plného „kupéčka“ a cesta sa mohla začať. Už vo vlaku sme pociťovali smäd a tak domáce víno padlo rýchlo. Príchod do Detvy bol okolo pol siedmej. Ešte bolo treba spraviť nákup a niečo narýchlo prekusiť a hurá na Kaľamárku. Pri Bille sme splašili taxík, ktorý nás vyviezol na Stavenisko a taxikár nás povzbudil pár slovami, že vraj pred mesiacom tam napadol medveď jedného chlapa, ktorý šiel z práce. Ešte nás od Staveniska čakalo cca 45 minút šľapania. No všetko nám jedno nebolo pomaly bola tma a všelijaké zvuky dookola. Zložili sme sa pri chate nazberali drevo dali nejaké to pivo, zvarili večeru a šli sme spať.

       Sobota 18.8.2012 (Prvý deň) Ráno nás prebudilo teplé slnko, Iľko sa tentoraz konečne nemýlil a mal pravdu s tým počasím. Dali sme si rýchle raňajky, pobalili veci, aj trochu hygieny a utekali sme liezť na horné skaly. Na začiatok sme si dali na rozlez Históriu V, ale zistili sme že sú tam dosť moralové cesty prvý borhák bol väčšinou tak 5 metrov nad zemou, ale nakoniec nám to až také problémy nerobilo. Potom sme si dali VI-, Mikešovu moralovku VI+, Ešte teplá VI+, Balkón VI+, Ľavou časťou steny V, Nebeská V+ a ďalšie cesty ako Zelené srandy VI+, Infekcia VI-, Infúzia VI-, Ľavou časťou steny VI-, liezlo sa veľmi dobre nebolo horúco pár ciest s nami poliezol aj Ďuro, ktorého sme tam stretli. Len ten čas zbehol akosi rýchlo a trebalo nám isť hľadať nocľah. Našli sme dobrý flek na dolných skalách pri chatkách bolo tam ohnisko len to drevo sme museli ťahať až zdola. Pri ohnisku Ďuro stretol týpka (Maja), ktorý je s nim v klube vo Zvolene a tak sa k nám pridal aj s kamoškou (Denisou), s ktorou tam bol. Potom sa k nám pridali dvaja týpci Mário a Igor. Pozoznamovali sme sa, dali sa do reči, večera sa varila aj nejaké to vínko sa vypilo a dokonca nám Denisa zahrala na gitare čo bol pre nás nezvyk. Sedeli sme tam do 2 rána a potom sme uznali že by bolo múdre ísť aj spať ak chceme niečo poliezť. Len sme urobili jednu chybu Majo a Šuter nechali slaninu položenú pri ohnisku a ráno, keď sme sa zobudili bola preč nech je jej zem ľahká.

         Nedeľa 19.8.2012 (Druhý deň) Ráno opäť krásny deň aspoň tentoraz nám počasie praje. Rozhodli sme sa, že opäť pôjdeme na Horné skaly. Začali sme s Veveričiou cestou VI, Železná cesta V, Škárou za Ježkovou vežou V, Čože je to päťdesiatka V+, Mama má Emu VI+, a ďalšie cesty ako Obrovská strecha VI+. Keď sme sa presúvali k ďalšej ceste stretli sme Igora s Máriom ako cely vyklepaní idú preč lebo Igor mal 6 metrový pád dole hlavou. Povedali, že to balia a idú to radšej niekde zapiť. My sme vyliezli pár ciest a zastavil sa pri nás ešte Majo s Denisou. Niečo s nami poliezli a tiež sa pobrali domov, ale ešte bol Majo ochotný a skočil s Ďurom a Gabom do Billy lebo trebalo doplniť zásoby. Keď sa vrátili dali sme si ešte pár ciest a vybrali sme sa k altánku, pri ktorom sme chceli spať už od piatka a konečne tam nik nebol. Rozložili sme sa na lúčke pred altánkom, ale nejaká líška nám znepríjemňovala život tak sme sa presunuli pod strechu chaty. Museli sme dať aj ďalej tašku so smetím, aby k nám neprišla no ráno sme to smetie už nenašli.

       Pondelok 20.8.2012 (Tretí deň) Náš tretí deň a ako ráno vysvitlo tak aj posledný. Dohodli sme sa, že dnes ešte polezieme na Dolných skalách a o 19:03 pôjdeme na vlak domov. Pobalili sme sa zobrali „sersan“ na lezenie a išli si vyhliadnuť nejaké pekné cesty. Začali sme s cestou VI.B VI-, potom si Gabo dal Pantomímu VII-, Šuter Hladký kút V/V+, a ďalšie cesty Peťov zárez V/V+, Variant VI+, Antigravitácia VI+/VII-. Pomaly nás už začal tlačiť čas a tak sme si povedali, že máme dosť a začali sme šliapať dole do Detvy. Mali sme na to 2 hodiny no Šuter s Ďurom si dali v sandálocha s ťažkými vakmi výstup hore cez skaly lebo mysleli, že to bude skratka no nebola museli sa drať ešte aj cez kriaky. Po ceste do Detvy sme stopli auto, ktoré by nás aj zobralo ale boli viac menej plný, ale potom nám zastavil týpek, ktorý tam liezol. Vyhodil nás na námestí skočili sme ešte na pivo a potom sme zdrhali na vlak, ktorý ešte aj meškal. Nakoniec sme došli domov okolo 2 ráno zničení a hladní.

PS: Na slovenské železnice je vždy spoľah. PS 2: Škoda tej slaniny.

Šuter