Najprv bola myšlienka a také predsavzatie, do tridsiatky na Gerlachu, najvyššom vrchu Slovenska, tej rodnej krajiny – domoviny. Potom nasledovalo zisťovanie možností ako hore a keďže tam nevedie turistický chodník je možnosť vystúpiť na vrchol iba s horským vodcom. Po zvážení možností pre a proti, som sa rozhodol, risknúť to a ísť tam na vlastnú päsť bez vodcu. Pre tento bláznivý nápad sa nadchli ďalší traja: Maťo, môj brat, ujco Ďuri a bratov kolega Majky. Boli aj takí, čo ma odhovárali z rozumných dôvodov. Nasledovalo dôsledné naštudovanie výstupovej aj zostupovej trasy. 9.9.2015 nastal čas pokúsiť sa o výstup. Do tatier prichádzame večer pred výstupom, aj keď zvažujeme či ísť. Včera nasnežilo a na niektorých miestach sa hory ešte belejú. Partiu presviedčam tým, že prídeme ku skale a uvidíme či je schodná, či sa nekĺže.

Ráno vyrážame ešte za tmy, asi pol hodiny svietime čelovkami. Stúpame svižným tempom z Tatranských Zruboch smerom ku Sliezskemu domu. To nám trvá necelé dve hodiny. Sedem pätnásť a tri stupne nad nulou. Počasie nám zatiaľ praje, je polooblačno. Prechádzame okolo Velického plesa a popri vodopádu stúpame k hore. Snažíme sa nájsť chodník smerujúci k Velickej próbe. To sa nám zrejme nepodarilo, no suťoviskom sme vyšli priamo k nej. Konečne si dávame raňajky, chystáme sa, prilby na hlavy, ešte spoločná fotka a ideme, lezieme. Ako stúpame pozorujeme kamzičiu rodinku. Alebo ona pozoruje nás? Cupitajú stranou a my vchádzame do hmly. Viditeľnosť asi na 20 metrov. Miestami je sneh. Nachádzame v ňom stopu a vieme, že ideme správne. Vystupujeme do sedielka a potom ponad Gerlachovský kotol traverzujeme doprava. Vďaka stopám v snehu nemáme problém s orientáciou a pohodovo pokračujeme. Prechádzame na Batizovskú stranu, podľa informácií ktoré mám, máme prekročiť štyri rebrá a dostať sa do Batizovského žľabu. Tu sa to komplikuje. Začína snežiť a my na viacerých miestach hľadáme chodník. Nachádzame starú zelenú značku, potom oceľové držadlo…postupujeme ďalej. Počujeme hlasy no nevidíme ich kvôli hmle. Preliezame rebrá, je to kvôli snehu dosť náročné – kĺže to. Pomáham Ďurovi a Maťo hľadá chodník. Našiel reťaze. Konečne je vrchol na dosah. Vystupujeme ku krížu. Je presne obed, od Sliezskeho domu sme sem dorazili za štyri hodiny. Gratulujeme si ku výstupu so zdvihnutým prstom. Ešte nám treba zísť dole a pri tom sneží. Majky nás zapisuje do vrcholovej knihy. Vrcholová fotka a keďže nič nevidno ideme hneď dole. Už teraz viem, že sa sem musím vrátiť. Chcem zažiť výhľad zo strechy Slovenska. Schádzame pekným chodníkom dole Batizovským žľabom. Na konci nás čakajú asi desať metrové stienky. Nachádzame kramle a skoby. V skale vidno odrezané železo, zrejme kedysi bola táto cesta dobre zaistená. Zaujímavým zostupovým lezením schádzame na suťovisko. Prichádzame ku Batizovskému plesu. Je okolo nuly, padá zmrznutý dážď, no ja som rozhodnutý doň skočiť.“ Kto sa neokúpe v Batizovskom plese ako keby ani na Gerlachu nebol.“ Čľup.

Schádzame po Tatranskej magistrále a hodnotíme náš výstup. Náročné a predsa nádherné. Škoda, že nebolo krajšie počasie. Gerlach tu bude naďalej majestátne stáť a my naň zo spodku len pozerať?

…držte sa horolezci.

Jozef Kachman