Tradičný horolezecký týždeň Popradské pleso 13.-19.8.2018

Tradičný horolezecký týždeň Popradské pleso 13.-19.8.2018

Nebolo by výjazdu na THT, kde by sa dačo nedokakalo cestou. Výnimkou nebol ani tento ročník. Viem že som si mohol aj privstať a ísť hneď na prvý rýchlik o šiestej, ale pivo povedalo, že ňe. Takže som sa dokotuľal na stanicu až na ôsmu.

Pondelok

Vlak natrieskany jak keby zadarmo listky davali. Rychlo som si  našiel miesto a už som sa radšej nepostavil. Ale netrvalo dlho a od Trnavy už mi teta hovori, že ma miestenku tam kde ja sedim. Ta reku dobre teta nech sa pači. Pekne som ju poprosil nech mi postráži vak a šiel som do reštauračneho na vyrovnávacie pivo. Tam sa furt najde miesto a aj cesta rychlejšie ubehne. Konečne som dorazil do Štrby. Moj plán bol dať to zdola cele turisticky, ale pivo ešte stále nedovolilo. A v reštauračnom som mal iba jedno takže som kráčal troška nakrivo. Tak teda zubačka a potom pekne po červenej a zelenej na Hotel. Tam som sa stretol s Ondrom a Saškou. Večer sa ešte dovalil Igor s batohom vačšim jak ja. Dali sme pivec a pokecali troška.

Utorok

Počasie na toto THT nevyzeralo vôbec ružovo. Dážď bol nahlásený už od skorých Palko a Maťoranných hodín. Ale vždy, keď sme sa zobudili tak nepršalo. Ale riskovať sme ešte zatiaľ nechceli, veď ešte máme ďalšie dni pred sebou. Zvolili sme preto túru k Ľadovému plesu. Cestu sme poznali z predošlých rokov. Už cestou hore sme troška zmokli. Padali aj jemné krúpy, ale to za 15 minut prešlo. Tak sme pokračovali ďalej, až kým nás pri plese nechytila riadna smršť. Zmokli sme komplet do nitky, z topánok už len bazény na nohy. Topánky z toho dňa boli ešte tri dni mokré a voňavé. Večar horolezecká klasika.

Streda

Ondro so Saškou sa už zberali domov. A my s Igorom sme nešli nikde. Počasie. Došiel aj kamoš Paly, ktorého som stiahol liezť do Tatier prvý krát. Kvoli nelichotivej predpovedi sme dali prechádzku pod Galériu Ostrvy. Kukali sme na Poľský komín (IV), tiekol z neho síce potok, ale nejak som veril že to preschne. Vratili sme sa spať na hotel, dali pivec a billiard. Došla druhá časť Slaňáckej výpravy. Predseda s Ďoďom. Tých som našiel už veselých v hlavnej jedálni.

Štvrtok

Konečne sme sa odhodlali isť liezť aj keď za cenu zmoknutia. Predpoveď znova na hovno. Došli sme s Palkom pod nástup a tam nas čakal nevyschnuty Poľsky komín. Reku je to mokré, ale položené, Aňatak som skusil a bol som rad že som dokazal doliezť do vedľajšej cesty k štandu. Palko doliezol a tam som skonštatoval, že toto ňe. Tak len zlaňák dole a šli sme het. Palko bol trošku smutny, ale aspoň jednu dĺžku si vyliezol 😀 Tak sme sa vrátili. Palko mal dotrhane päty zo zlych topanok tak to rovno zabalil a ja som si dal rychlovýstup na Chatu pod Rysmi. Za hoďku a pol som bol hore, zhruba za rovnaky čas dolu. Pri vstupe do hotela som stretol Mirku zo Slávie, ktoru som vystiskal silno a ona ma za odmenu zavolala liezť. Vytiahla ma na Augustovú (V+). Pridala sa aj slečna Aňa z polski. Šup rychlo pod nastup. Za ženami sa vždy dobre kráča. Aňa začala prvou, najťažšou dĺžkou za V+. Tá ale bola trošku mokrá a niektoré kroky sa aj mne zdali celkom uff. Tak to AňaVolovka asi v polke nechala a pustila na prvé lano Mirku, ktora to preliezla jak nič. Ďalšiu za V- už dala Aňa uplne v pohode. Tretiu som šiel ja, čosi za IV. A teraz už si nepamätam či tam boli 4 alebo 5 dĺžky. Viem, ale že poslednu som ťahal tiež ja za V vraj, ale išla sa uplne paradne. Občas lokre o veľkosti kufra, ale treba si dávať pozor čo chytáte a stúpate. Doliezli sme. Pokukali výhľad a začali zlaňovať. Odporučam tu cestu zostupiť po chodniku, ktorý vedie na sedlo pod Ostrvou. Pri zlaňovaní sa nam lano 2x seklo. Raz sme museli poň doliezať. Celkový dojem z cesty je paradny. Cesta je plne odistená aj keď tak nariedšie. Ale ak človek dava na skale VI tak by nemal mať problem. Občas sme aj dačo založili aby sa nepovedalo. Štandy vždy o 2 borhakoch. Zbalili sme veci a poďme ho na hotel. Igor sa vybral do Štaflovky na Volovke (V) a Ďuro s Ďoďom do Južného rebra (III). Igor so spolulezcom to po prvej dĺžke zabalili a vybrali sa tiež do Južného rebra (III). Večera a pivo klasicky. Poobede už dorazil aj Pajky.

Piatok

Turistika na Končistú. Ja som už sice mal nohy rozbehane z predošlého dňa, ale chalani nie. Tak sme si to dali na Končistú cez Tupú a Lúčne Končistásedlo. Parádne šľapanie do kopca. Chodnik čiastočne prešľapaný, neskôr podľa mužíkov. Už cestou hore na Končistú sme v diaľke videli približujúcu sa stenu z dažďa. Ale stále to nevyzeralo kriticky, tak sme výstup dokončili. Po asi minúte na vrchole začalo mrholiť a následne aj trošku pršať tak sme začali zostupovať smerom k červenej značke Tatranskej magistrály. Celé to dokopy trvalo asi 5 hodín. Ale tempo zabijacke. Večer už bol aj program, pozreli sme si nejake prednášky a filmy. No a už klasicky polievočky. Dovalil sa zvyšok partie v zostave Kubo, Filip, Viťo a Paly.

Sobota

Hlavny bod programu nášho klubu na tohtoročnom THT. Gerlach. Najväčšie kopčisko u nás. Bol bližšie ako Lomničák, tak sme šli tam. Ale i tak sme si k nemu museli našľapať 10 km od Popradského plesa pod Sliezsky dom. To nam trvalo zhruba 3 hodiny. Začali sme už o 4:00. S opicami, bez raňajok. Tie sme si dali až pri Sliezskom dome. Aj tak sme sa celá partia stretli až pod nástupom pod cestu. Niekto si niesol len malého makaka a iní zase veľkú gorilu. Začali sme nastupovať vystrojení sedákmi a prilbami. Laná sme ešte nechali vo vakoch a vlastne sme ich celú cestu nepoužili. Neberte to, ale tak, že cesta bola ľahká. Prvá časť po sedlo vlastne aj bola, stále po schodoch hore. Ale opäť netreba podceňovať. Treba dávať pozor kam sa šľape. Aj malé zakopnutie vás môže zhodiť dole. Výstup do sedla nám trval trošku dlhšie, keďže sme so sebou ťahali aj opice. Od sedla to už začína byť akčnejšie a o čosi exponovanejšie. Tu už si naozaj musíte dávať pozor čo, kde a ako. Po ceste sme zobačili aj zopár starých turistických značiek. Došli sme na križovatku so zostupovkou. Ostávalo už len “vyliezť” posledných asi 100 metrov na vrchol. To sme zvládli už len 8. Ťarcha bola príliš veľká. Hore sme dali svojky a Diky poliakom za spoločnu foto. GerlachZjedol som chipsy a dajaku predraženu horalku z automatu na sliezkom. Ľudia pobaľte sa na tury. Nerobte to ako ja. Nie každy da Gerlach s opicou, bez spanku, na 4 keksoch a chipsoch. Ale vody som mal habadej. To sa nechvalim teraz :D. Vracali sme sa zostupovym žľabom. Relativne pokope. Chalani tam čosi zlaňovali, ale to sa mne čakať nechcelo. Tak som dokráčal až k Batizovskemu už sam. Tam nás čakala podporná skupina, menovite Pajky. Pri Batizovskom pleseZastavil som sa pri ňom, dal si jedneho za dobrý výkon a sadol si konečne. Po chvíľi došiel Edo a šli sme dvaja na hotel späť. Vyhladovany som si zobral večeru, nažral sa jak prasa. A potom mi povedia že bude zadarmo večera a švedske stoly. Len polievku som natlačil do gamby, viac sa nedalo. Čo už. Všetci dookola jedli a ja som len kukal jak puk na nich. Ešte pred večerou sa vyhlásili výsledky za najlepšie prelezy. V boulderingu sa umiestnil aj náš reprezentant, Jakub Adam. Viac info tu boulder.sk Ďakujeme Jakubovi za dlhoročnú spoluprácu a reprezentáciu klubu na takýchto vrcholových podujatiach. Do budúcnosti želáme ešte veľa úspechov. Naj vidia ľudia, že Sľaňak nesu len pijaci, ale že sa tu aj seriozne lezie :D. Zábava bola zrušená v tento večer, kvoli tragickým okolnostiam. Nebudem to tu rozoberať. Kto chce si nájde. Možem povedať len Úprimnú sústrasť rodinám a kamarátom za všetkých z klubu. Presunuli sme sa do izby, kde sme ďalej debatili a popíjali až do rána.

Nedeľa

Jak na potvoru najkrajšie počasie za cely týždeň. Ale treba sa aj nejak dostať domov. Ponasadali sme do áut a urobili si ešte jednu menšiu zastávku do Dolnej Marikovej. Jožko sa našej návšteve potešil a my sme sa potešili ako rýchlo mu ide zotavovanie. Pauli asi nebola bars nadšena. Zas mala robotu navyše 😀 Ale myslím, že aj ona bola rada a my na 100% tiež. Po tejto milej vizite sme sa pobrali domov. Chalani ma vysadili v Považskej, kde som si ešte zo dve hoďky počkal na auto do BA.Na návšteve u Sklenárovcov

Všetky zážitky sme zdieľali spoločne Slavisti aj Slaňáci. Niektorí sa pridali na výlety tu spomenuté. Iný mali zase vlastný program, ale večer sme sa vždy stretli pri pive. Veď nás aj bolo. A konečne sa Slávia hecla a poslala viac ľudí ako Slaňák. 😀SLAŇÁK a SLÁVIA na THT

Som nesmierne rád, že sme sa domov vrátili všetci živí a zdraví. Tatranský terén nie je radno podceňovať, ale aj veľmi skúseným lezcom sa môže prihodiť nešťastie. Dávajte si preto ľudia v tých horách pozor, nech sa v novinách dočítame len o úspešných vrcholovkách.

                                                                                                                                                        Martin Bak

Účastníci zájazdu.

Slaňák: Ďuri, Pajky, Ďoďo, Filip, Igor, Viktor, Paly, Kubo a Maťo

Slávia: Ondro, Saška, Jožko, Peťo, Edo, Samo, Matúš, Veronika, Andrej, Daniel, Mirka

Nezaradený: Palko 😀

*Gramatika v tomto článku nebola použitá v záujme zachovania autenticity.  

Comments are closed.