Konečne to bolo tu. Slovenský raj. Po dlhom a náročnom školskom roku sme sa konečne zbalili a pobrali do raja. Nastúpili sme do vlaku smer Prešov, Kysak, Margecany a konečná zastávka Dedinky, tam sme začínali náš vandrik.

Cesta vlakom bola dlhá a tak sme si čas krátili lúštením osemsmeroviek. Z vlaku sme sledovali aj prírodu okolo, je to vraj najkrajšia vlaková trasa na Slovensku. Pomaly sa blížime k Dedinkám, zbadáme Palcmanskú mašu a konečne vystupujeme. Trochu sa zorientujeme a vyrazíme na návštevu k Čači. V hoteli v ktorom pracuje sme si dali pivko, ktoré padlo v hod a fajný obedík. Porozprávali sme jej čo je nové vo Vranove a pomaly sme sa pobrali. Obišli sme celú Palcmanskú Mašu dookola a hľadali miesto na postavenie stanu. Ja som sa chcela povoziť na loďkách ale nikde ich nepožičiavali a vozili sa na nich iba miestny rybári. Nakoniec sme našli perfektné miesto na stan a urýchlene sme ho postavili. Bolo príjemne teplo tak sme postavili iba tropik, že vnútorný stan nám nebude treba. Ďuro si čítal horolezca a ja som sa pobrala získať informácie o kostole v Dedinkách. Keď som sa vracala k stanu cítila som príjemnú vôňu večere (mám úžasného frajera). Dobre sme sa napapali a oddychovali, Ďuro si čítal a ja som si lúštila osemsmerovky. Ako padla noc tak sme aj rýchlo zaspali. Ráno sme mali plán vstať skoro ráno a vybrať sa smerom k Dobšinskej ľadovej jaskyni, ale bolo dosť chladno tak sa nám nechcelo vyliezť zo spacákov a driemali ďalej. Skonštatovali sme, že jaskyňa neutečie a prídeme ju navštíviť inokedy. Nakoniec sme vstali okolo 9. Pomaly sme pobalili veci a zašli sme zase na návštevu k Čači, kde sme si dali pivečko. Od nej sme už smerovali na Geravy, pod Suchý vrch a ďalej po Glackej ceste do Podlesku. Cestou nás chytil dážď, ale nebolo to nič strašné. Boli sme na to pripravení. Keď sme dorazili do Podlesku, zastavili sa na pivko a našli miesto pre stan. Navarili sme večeru a oddychovali. Tešili sme sa na druhý deň kedy sa konečne poberieme do roklín Malý a Veľký Kyseľ. Boli to posledné dve rokliny, v ktorých sme ešte neboli. Ráno raňajky a pomaly sme sa pobrali smerom ku Kláštorisku, a odtiaľ už smer Veľký Kyseľ. Bola to pekná roklina ale krátka. Vrátili sme sa dookola a na Kláštorisku sme si oddýchli. Ja som si pofotila zrúcaniny kláštora. Po ceste na Malý Kyseľ sme zašli pozrieť takou malou zachádzkou po žltej na dva vodopády, ktoré boli nádherné. V týchto roklinách sme sa cítili ako v džungli, všade zaujímavé rastliny, vodopády, stromy, skaly, prírodné vane, v ktorých by bolo super sa okúpať. Sem tam preletel aj nejaký vtáčik. Malý Kyseľ bol oveľa krajší ako Veľký. Dosť unavujúce bolo sa stále vracať tou istou cestou späť do Podlesku, pretože všetky rokliny v raji sú jednosmerky. Podvečer sme konečne dorazili k stanu. Bol tam už skoro jediný a osamotený. Hneď sme zaliezli do neho lebo pomaly a isto začalo pršať, len tak tak sme to stihli. Dali sme si zaslúženú sprchu a fajnú večeru. Pršalo celú noc a verili sme, že to do rána prejde. Ráno bolo celkom pekné a tak sme radšej rýchlo pobalili veci a vybrali sa už po tretí krát Prielom Hornádu. Stále keď odchádzame z Podlesku tak si vyberáme Prielom, je to najlepšia a najkrajšia cesta k vlaku. Po ceste sme streli pár super ľudí a ochutnali sme aj divý cesnak. Boli sme prekvapený, že ešte rastie, keď u nás už dva mesiace nie. Celý deň bolo pod mrakom a celkom chladno. Blížili sme sa k Tomášovskému výhľadu a ja som zase nadávala na kopec, ktorým treba na neho vyšľapať. Na Tomášáku sme sa dlho nezdržali a utekali na vlak, lebo čas nás súril a mysleli sme, že ho nestihneme. Lenže nakoniec vlak meškal asi pol hodinu. Dosť fúkal vietor a bola kosa, nebolo to vôbec príjemné. Keď konečne dorazil hneď sme zasadli do kupé a tešili sa z tepla. Čakala nás dlhá cesta vlakom domov. Boli to krásne štyri dni v raji a tešíme sa na ďalšiu návštevu.

MIKI