Kriváň, majestátny kopec, ktorý dlho odolával mojim popradkám. Už asi 5 rokov som sa chystal, že vystúpim na jeho vrchol. Veľakrát nebol čas, ale hlavne ma odradzovali tie masy ľudí, ktoré tam chodia. Ale je to náš národný kopec, tak prečo nie. Aspoň raz. Termín padol na sobotu 24. júna. Počasie hlásili nádherné. Prekvapivo nás bolo 9 ľudí akurát do dvoch áut. V jednom aute Filip, Samo, Soty a Monika a v druhom aute Ďuro, Janka, Jaro, Evka a Paly.

Z Vranova sme vyrazili okolo 4 ráno, aby sme boli čím skôr pod Tatrami. Na Troch studničkách sme vychytali posledné miesta na parkovanie a vyrazili pomaly hore. Čakalo nás skoro 1,5 km prevýšenie a 4 hodiny šľapania vkuse do kopca. Po ceste sa premlelo kopec ľudí. Jeden z dôvodov prečo tu viackrát asi neprídem. Počasie bolo super, času dosť a cesta pomaly ubiehala. Niekomu úplne v pohode, iným to išlo trochu pomalšie. Prví čo dorazili na vrchol čakali za poslednými asi hodinu. Hore sme urobili zopár vrcholových foto a strávili asi dve hodiny. Ešteže vrchol Kriváňa je rozľahlý a široký, lebo ináč asi tá stovka ľudí čo tam bola by sa nezmestila. A zdola sa valili ďalšie masy. Na cestu dole sme zvolili smer Jamské pleso. Tam sa dvaja šoféri oddelili a šli späť na Tri studničky po autá a zvyšok osádky na Štrbské pleso. V reštike sme sa občerstvili fajným vychladeným pivečkom a kofolkou a pobrali pomaly domov. Niektorí z nás trochu podcenili tatranské slnko a boli pekne spálení 🙂 . Preto nás napadlo, že sa ešte po ceste zastavíme na Domaši a svoje rozpálené telá od slnka schladíme vo vode. A veru bol to dobrý nápad. Na Domaši sme znova doplnili poživiny  a niektorí z nás sa aj okúpali. Okolo 9 večer sme zbalili švestky a vybrali sa domov.

A čo dodať na záver??? Bol to príjemný deň s pekným počasím a so skvelou partiou ľudí. Verím, že sa opäť stretneme v Tatrách, ale na menej frekventovanom kopci 🙂