Kalamárkap 30. septembra 2017

Kalamárkap 30. septembra 2017

Na Slovensku sa počas celej sezóny koná množstvo akcií s lezeckou tematikou. Jednou z nich sú aj preteky v krátkom behu a dlhom lezení na Kaľamárke. Aj tento rok sa mi pošťastilo prísť a zažiť opäť raz niečo nové, ale aj stretnúť ľudí, ktorých vidím naozaj len zopár krát do roka.

Vyrážam opäť z BA vlakom, tentoraz už bez doprovodu pôvabných blackmetalistiek. Cesta zbehla celkom rýchlo aj tak. Vo Zvolene ma naberá Filip. Auto oblepené klubovými nálepkami ma celkom pobavilo. Filip po 20 hodinách bez spánku vyzerá celkom dobre. Ešte dáme rýchly nákup a hor sa do Detvy.

Zhruba okolo 3-4 tej poobede prichádzame k chate (sídlo organizátorov) a nachádzame už klasicky dvoch bratov Riša a Dana. Jeden za výčapom a druhý s motorovou pílou. Pekne sme sa zvítali a šli sme sa ubytovať. Ešte kým sa zotmelo tak som Filipovi ukázal dolné aj horné skaly, nech vidí kde sa bude nasledujúce dni mordovať. Došli ďalší ľudia a večer sa mohol začať, klasicky v horolezeckom štýle.

KuboKeďže som tohto roku chcel aj pretekať, konečne po 3 neúspešných ročníkoch, šiel som spať skoro a oplatilo sa. Ráno na štarte som bol taký nabudený, že som z toho 2km behu zabehol aspoň polovicu. Čo pri mojej neobľube behať a obľube iných nerestí je už výkon. Bežal aj Filip, ktorý išiel spať neskôr ako ja si predstavte. Po dobehnutí sme sa ale obaja zhodli na tom že si dáme tak hodinku pauzu. Po jednej horalke a banáne sme šli loziť. Podarilo sa nám poliezť iba horné skaly. Viac sme už nestíhali ani nevládali. Liezlo sa parádne. Počasie vyšlo tak jak ho objednali. Nato, že bolo tohto roku najviac účastníkov sme sa na skalách vôbec netlačili, ak sme čakali tak to bolo naozaj maximálne 5 minút, a aj vtedy to padlo vhod. Po nejakých 10 cestách som liezol už len ja. Filipa zmáhal smäd a hlad, ale od skál som ho pustil až o piatej, kedy bolo treba odovzdať súťažné hárky. Všetko sme stihli včas. Dali si guľáš a pivo a potom znova guľáš a pivo a potom už len pivo a tak viete ako. Večer sa vyhlásili výsledky už aj s novými kategóriami. Nevyhrali sme (kto by to bol čakal), ale neskončili sme ani poslední. Šak nie je dôležité zúčastniť sa, ale vôbec vstať z postele a dôjsť na štart. Premietal sa film, ktorý točili priamo na skalách a zostrihali asi za 3 hoďky. Fakt paráda. Tuším, že je aj niekde na nete, Predseda nájde link. Tombola nemohla chýbať a ako “tvrdo” “pracujúci” som sa jej už mohol náležite zúčastniť. Tričko spievajúcej skaly a sprievodca do Zádielu. Nie zlé. Nasledoval kultúrny program na 3 stejdžoch. Hlavný pred chatou, ďalšie dva ohniskové. No nenormálne dačo. Kto nezažil, tak nech si to ďalší rok nenechá ujsť.Spoločná foto

V nedeľu klasický dojížďak. Pobalili sme sa a šli domov. Z klubu nás bolo tento rok kvantitatívne menej, ale tá kvalita!! Filip, Kubo, Šuter a Ja. Teším na vás všetkých znova o rok!

                                                                                                                                                               Bako

Comments are closed.