Tak ako všetky články, ktoré som pre našu stránku písal, tak aj tento bude tak pol na pol. Polka lezenie a polka všetko okolo toho. Začnem tým “okolo toho”.

Keďže som už pracujúci človek 🙁 ,tak som šiel do Detvy v piatok o tretej poobede. Cesta z BA trvala zhruba 3 hodiny. Ale ako to už býva, človek stretne zaujímavých ľudí. Mne sa podarilo natrafiť na dve fešné metalistky, ktoré so sebou mali aj borovičku, takže cesta zbehla raz dva. V Detve som si ešte síce počkal na Joža Sklenára, lebo pešo sa mi hore nechcelo. Ku skalám som dorazil, keď už boli všetci načatí. Predseda so svojou „nenávidenou“ gitarou a zbytok okolo spieval. Ubytoval som sa a poďme ho do boja s večným nepriateľom národa. Tentokrát som znova boj nevyhral. Vďaka Janko za uloženie do spacáku.

Druhý deň som bol schopný aj vstať. Posadili ma za stôl a mal som zapisovať časy dobiehajúcich pretekárov. Bolo ich celkom dosť, tuším niečo okolo 50 dvojíc. Možno aj rekord pretekov. Od nás pretekali už tradične Šuter s Jankom a Ďuri s Kubom. Po dobehnutí sa všetci pobrali na skaly. S Jančom sme to šli okuknúť tiež ale po včerajšom “výkone” večer som sa na skale doslova bál. Nedalo sa proste liezť. Jančo sa tiež nejako necítil. Tak sme šli nazad do “base campu”. Poobede som sa ale s Jankou na skaly vrátil a poliezli sme zopár ľahkých ciest. Na večeru guľáš z diviny od Pána poľovníka. Vynikajúci ako vždy. Večer sa vyhlásili výsledky, pustil film o Kalamárke a už tradične sa losovala aj tombola. Ani 5 zakúpených lístkov mi nezaistilo žiadnu výhru. Nasrac 🙂 . Dnešný večer som sa už ale alkoholu vyhol, aby som si v nedeľu konečne zaliezol. Zbytok tak ale neurobil a ráno boli riadne KO 🙂 . V nedeľu sme troška poliezli a šli každý svojou cestou domov.

Tak myslím že z mojej strany to je všetko. Ďuri doplní súťažnú časť dňa.

Ďuro:

Ja som dorazil do ZV už vo štvrtok poobede. Z VT stopom za 4 hoďky!!! Na Kalamárku som sa presunul až v piatok okolo obeda. Doobeda sme vybavovali posledné organizačné záležitosti. Po príchode na chatu sme sa pustili hneď do varenia piatkového guľášu. Jeleň bol veľký, čiže mäsa bolo dosť aj na sobotňajší guľáš. Popri varení sa narazili aj sudy s pivom a hneď to začalo mať tú správnu atmosféru 😀. Pomaly sa schádzali skalní účastníci, ktorí tradične už v piatok pripravujú všetko čo treba. Z VT sme sa zišli celkom pekná partia v zložení Šuter, Janko S., Maťo, Janko V., Ďoďo, Kubo, Viki, Janka a ja. Večer bola zábava, ktorá končila v skorých ranných hodinách. Ráno na preteky sme horko ťažko povstávali 😀, ale nejako sa nám to podarilo. Výkony boli úplne chabé ale aspoň niečo sme poliezli. Po pretekoch padol vhod zaslúžený guľáš. Potom už všetci netrpezlivo čakali na výsledky. Naše výsledky nestoja ani za zmienku. Večer znova zábava, gitara, pivko atď. až do rána. Z filmu o Kalamárke sme sa dozvedeli, že takto to tu vyzeralo aj pred 50 rokmi. V podstate sa nezmenilo nič, tak isto si tu horolezci užívali mladosť ako my dnes. A dokonca tu boli „horskí vlci“ čo to zažili aj kedysi dávno.

Ale stačí, nebudem sa tu vypisovať donekonečna. My čo sme tam boli vieme ako to všetko dopadlo a tí, ktorí neboli tak by sa mali zamyslieť a určite minimálne raz navštíviť túto neskutočne vydarenú akciu s názvom KalamárKAP.