Cyklolezecký výlet 16.-18.5.2020

Cyklolezecký výlet 16.-18.5.2020

Maťo: “ Berem MTBčko na východ, pobajkujeme dačo.”
Ďuri: “ Jasne super, ber het.”
Ďuri: “A čo keby sme to spojili aj s lezením?”
Maťo: “Hmmm.”

A tak sme sa vybrali liezť bicyklami.

Ďuri navrhol Rakovský kameň. Neznáma oblasť vo Vihorlastkých vrchoch. štartTak malo známa, že sme k nej nič podrobné čo sa lezenia týka, nenašli. Len že skala je zhruba 10 metrov vysoká a zalezú si aj menej zdatný lezci. Viac nám netrebalo a už sa plánovala trasa. Kritéria pre trasu boli jasné. 1. Mimo hlavných ťahov 2. Nejaké tie napájadla po ceste. Hodil som to všetko na mapy.cz a vypľuvlo mi zhruba 50 km trasu s rovinami aj kopčekami. Odchod z VT sme si dali na 10tu hodinu. Predseda znova meškal. Nejaká fotečka na začiatok a vyrazili sme smer Vinné. Bez netrafenej odbočky by to nešlo a tak sme sa museli vracať troška späť, ale nikto nenadával. Všetci sme sa cítili dobre, všetci sme si to užívali. Prvý krát sme sa napojili v Strážskom, hneď rovno 2x. Druhý krát sme sa napojili a najedli na Vinnianskom jazere. Odkiaľ už sme začali našu trasu po Vihorlastkých vrchoch. Ďuri mal matnú predstavu kde asi skaly sú, ale nedočkavci Igor a Peťo nás nepočkali a tak sme odbočku ku skalám nechali tak a šli za nimi ďalej. Skala už bola nadohľad, ale cesta k nej viedla cez mladinu a pozbieranú kalamitnú ťažbu. Nič príjemné. Po asi hodine a pol šľapania a hľadania najvhodnejšej cesty sme konečne dorazili do base kempu. Rozložili nocľah a opiekli dajaké lakocinky. Druhý deň sme sa prebudili na dážď. skalyHurrrááá. Rýchlo zbuchať nejaké bivaky nech sme aspoň suchý, keď už nelezieme. Poobede sa už na nás usmialo slniečko. Vysušilo skalu a tak sme mohli konečne vyskúšať miestny andezit. Nemali sme sprievodcu takže sme sa museli spoľahnúť len na náš odhad. A celkom to aj vyšlo. Cesty ktoré sme liezli (asi 7 kusov sme stihli) mohli mať obtiažnosť od 4 po 6+ max. Chytov a stupov bolo všade dosť, skoro ako na umelej stene. Dosť tam bolo aj lokrov. Jeden o veľkosti taniera mi skoro ostal v ruke. Celkom zaujímavý pocit ak ste nad posledným istením. Bolo ale vidno, že sa tu veľmi nelezie, keďže aj toho machu tu bolo požehnane. Večer nás ešte prišla pozdraviť búrka, ale to už sme boli zalezení v spacákoch. Cestu domov sme už plánovali viac oddychovejšie. Tiež 50 km, ale kopcov už pomenej. Nakoniec z toho vzišiel celkom zaujímavý výletik. Len nabudúce si musím zobrať bajk s nosičom a nenosiť všetko v ruksaku na chrbte. Peace.

Nadšení bajkeri a lezci: Ďuri, Peťo, Moňa, Maťo

cesta tam a cesta späť

                                                                                                                                                                                            Maťo

Comments are closed.